Druhý pilier prináša sporiteľom nízke dôchodky, Sociálna poisťovňa ich dokáže zabezpečiť vyššie, tvrdí štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš (Hlas).
Vychádza z dát Sociálnej poisťovne o vyše 30-tisíc dôchodcoch, ktorí ako prví začali poberať dôchodok z prvého a súčasne druhého piliera.
„Vyše 29 tisícom z nich sa účasť v druhom pilieri neoplatila,“ píše Ondruš v blogu s tým, že penzie od dôchodkových správcovských spoločností (DSS) by podľa neho neboli lepšie, ani keby predchádzajúce vlády Roberta Fica do druhého piliera nezasahovali.
Je zjavné, prečo II. pilier zmenili tak rýchlo. A toto ešte nemusí byť koniec (rozhovor) Čítajte K druhému pilieru sa vyjadril aj predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Michal Kotian, ktorá má k Ficovej vláde blízko: „Pri zavedení druhého piliera v roku 2005 sa deklarovalo, že ľudia, ktorí budú poberať dôchodky aj z prvého, aj z druhého piliera, ich budú mať vyššie. Toto je lož, platí to iba pre ľudí, ktorí zarábajú minimálne dvojnásobok priemernej mzdy.“
Bývalý minister práce Jozef Mihál tvrdí, že Ondrušov blog a Kotianove vyjadrenie nie sú náhodné: „Podľa môjho názoru sú prípravou na ďalšiu fázu likvidácie druhého piliera.“
Správcovia: Podivuhodná zmena stanoviska
Ondruš vyrátal, že 95 percent z 30-tisíc sporiteľov, ktorí už poberajú penziu vyskladanú z prvého a druhého piliera, má príjem o 52 eur nižší než dôchodcovia, ktorí sa spoľahli len na Sociálnu poisťovňu (prvý pilier).
Podľa Ondruša bol druhý pilier výhodný len pre 1663 sporiteľov: „Ani týchto päť percent šťastlivcov sa nebude topiť v peniazoch a o švajčiarskych dôchodkoch môžu len snívať. Ich zisk z druhého piliera predstavuje deväť eur mesačne.“
Údaje, ktoré štátny tajomník využíva v blogu, nie sú výsledkom ucelenej štúdie. Ide o odpovede na konkrétne otázky, ktoré mu poskytla sekcia dôchodkového poistenia a starobného sporenia na ministerstve práce.
Tieto údaje naznačujú, že zo sporiteľov, ktorí si na dôchodok sporili od roku 2005, na druhom pilieri oproti Sociálnej poisťovni „zarobili“ len tí, ktorých zárobky presiahli trojnásobok priemernej mzdy.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) tvrdí, že nie je oboznámená s modelom Ondrušových prepočtov a ani s dátami, preto ich nedokáže vyvrátiť ani potvrdiť.
„S údivom pozorujeme zmenu stanoviska rezortu práce, ktorý ešte prednedávnom vyjadril presvedčenie, že druhý pilier sa oplatí pre každého, kto má príjem vyšší ako deväťsto eur,“ konštatuje predseda asociácie Miroslav Kotov.
Naráža na vyjadrenia bývalého ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý napríklad vlani v rozhovore pre denník Pravda „s kľudným svedomím“ odporúčal druhý pilier každému, kto má 18 rokov a priemernú alebo vyššiu mzdu, lebo sa to „na 99 percent oplatí“. Za nevýhodný označil Krajniak druhý pilier len pre sporiteľa s príjmom okolo minimálnej mzdy.
Ako pripomína Kotov, druhý pilier bol zavedený z dôvodu demografického vývoja na Slovensku. V súčasnosti na 1,1 milióna dôchodkov, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, pracuje 2,5 milióna ľudí. V horizonte 15 až 20 rokov sa očakáva, že sa tento pomer vyrovná jedna k jednej, čo je neudržateľné.
Dôchodky prudko vyleteli už pred Ficom, trináste s rodičovskými budú pohroma Čítajte Prečo je penzia z druhého piliera nižšia
Ondruš v blogu spomína nízke penzie 30-tisíc dôchodcov, ktorí v druhom pilieri boli od jeho vzniku v roku 2005, keď mali 40 a viac rokov.
„Už vtedy sa odporúčalo, že vstup do druhého piliera sa oplatí skôr osobám, ktoré majú menej ako štyridsať rokov,“ vysvetľuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií v roku 2004 napísal, že ľuďom nad 35 rokov sa oplatí ísť do zmiešaného systému, iba ak akceptujú vysokú mieru rizika a „predpokladajú výnosy v druhom pilieri na hranici možného“.
Druhým faktorom nižších penzií z druhého piliera mohli byť fondy, v ktorých prví sporitelia zhodnocovali úspory. Pre relatívne vyšší vek ich DSS po pár rokoch z akciových alebo zmiešaných fondov automaticky preklápali do dlhopisových, ktoré sú síce bezpečnejšie, ale prinášajú aj nižší výnos.
A po tretie, ako v roku 2019 upozornili ekonómovia Ľudovít Ódor a Pavol Povala, štátnymi zásahmi, neefektívnou alokáciou úspor pod správou DSS a vysokými poplatkami dosiahol druhý pilier v prvých 15 rokoch svojej existencie jednu z najnižších výnosností spomedzi krajín OECD. Sporitelia stratili dve až sedem miliárd potenciálnych výnosov.
Opravený druhý pilier
V uplynulých dvoch rokoch došlo v druhom pilieri k zmenám, ktoré by ho mali zlepšiť. Väčšina sporiteľov je postupne preraďovaná do výnosnejších akciových alebo indexových fondov, DSS sa znížili poplatky a zavedená predvolená investičná stratégia zabraňuje tomu, aby si mladí ľudia sporili v dlhopisových fondoch s nízkym výnosom.
Pozitíva týchto opatrení (nepriamo) uznáva aj štátny tajomník Ondruš: „Ak by bol sporiteľ zúčastnený na predvolenej investičnej stratégii založenej na indexových fondoch od začiatku sporenia, čo však nebolo možné, bol by jeho dôchodok z viacpilierového systému vyšší ako samotný dôchodok z prvého piliera, a to pre všetky príjmové kategórie.“
Aj Martin Šuster si myslí, že súčasné nastavenie druhého piliera je pre sporiteľov výhodné. A dodáva, že jeho budúcnosť by sa nemala posudzovať podľa toho, ako sa vyvíjala situácia pomerne malej skupiny ľudí (30-tisíc prvých dôchodcov), pre ktorých druhý pilier nebol ani primárne určený.
Ľuďom, ktorí zarábajú aspoň priemernú mzdu, prinesie druhý pilier vyššie výnosy. Dôchodky z prvého piliera sa totiž dlhodobo zhodnocujú približne tempom rastu priemernej mzdy, čo sú štyri percentá ročne. Na porovnanie, dlhodobá výkonnosť indexových fondov sa za ostatných desať rokov hýbe od sedem do osem percent ročne.
Garancie narobili škody
Ministerstvo práce nevylučuje, že súčasné nastavenie druhého piliera zmení. V zmysle programového vyhlásenia vlády skúma efektívnosť všetkých troch pilierov dôchodkového systému. Tretím pilierom je dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie.
Podľa Ondruša je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, k akým zmenám napokon dôjde: „Parlament zatiaľ len znížil prerozdelenie poistných dôchodkových odvodov (odvod do druhého piliera sa znížil z 5,5 na štyri percentá, pozn. red.), čo ani Európska komisia nevyhodnotila ako negatívny zásah z hľadiska dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.“
V hre je opätovné zavedenie garancií pre výnosy. „Úplne by nám malo stačiť, aby sme zaviedli povinnosť DSS garantovať výšku vkladov, plus nejaký primeraný výnos na päťročnej báze v každom z fondov, čiže aj v akciovom a indexovom fonde,“ tvrdí Ondruš.
V minulosti boli garancie zavedené v roku 2009 za prvej Ficovej vlády do všetkých dôchodkových fondov na báze šesťmesačného sledovaného obdobia. Prípadné straty museli DSS nahradiť sporiteľom z vlastných peňazí.
To správcovské firmy donútilo investovať opatrne a začali sa vyhýbať akciám, čo bola v čase prepadov počas finančnej krízy veľká chyba. Výsledkom boli nízke, prakticky nulové výnosy vo všetkých dôchodkových fondoch. Garancie v akciových a zmiešaných fondoch boli zrušené počas vlády Ivety Radičovej v roku 2012.
„Za posledných 92 rokov boli akcie na päťročnom období v mínuse spolu 22-krát. Päťročné plusové výnosy akcií sa teda garantovať nedajú,“ tvrdí vedúci oddelenia riadenia investícií v dôchodkovej správcovskej spoločnosti VÚB Generali Igor Vilček.
Stratová päťročnica na akciách v priemere skresala hodnoty fondov o 20 percent. „Čo by sa stalo, ak by musela DSS z vlastného majetku doplácať 20 percent z fondu o veľkosti 1,5 miliardy eur, čo je 300 miliónov eur? To je azda všetkým jasné,“ hovorí Vilček.
Ak Ficova vláda garancie opätovne schváli, dopadne to podľa neho tak ako v roku 2009: „DSS kompletne vypredajú akcie a nakúpia dlhopisy, pretože to je matematicky jediný spôsob, ako garancie dodržať.“
