BRATISLAVA. Trendy v umelej inteligencii, jej uplatnenie v ekonomike, moderných technológiách a spoločnosti sú súčasťou utorňajšej konferencie ITAPA AI & Robotics 2024.
Umelá inteligencia má veľký význam aj pri čerpaní finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.
Zásah do všetkých sfér spoločnosti
Podpredseda vlády pre túto oblasť a využívanie eurofondov Peter Kmec (Hlas), ktorý sa zaoberá aj znalostnou ekonomikou, vidí priestor pre tieto technológie aj v inovatívnom priemysle pre 21. storočie. „Tam bude umelá inteligencia zohrávať veľmi významnú úlohu,“ uviedol na začiatku konferencie.
V prípade znalostnej ekonomiky, nad rámec plánu obnovy, táto vedecká disciplína bude podľa vicepremiéra zasahovať do všetkých sfér spoločnosti.
„Môžeme sa tešiť na veľmi významné objavy v oblasti zdravotníctva, školstva, infraštruktúry, prepájania rôznych prvkov spoločnosti. Budú to veľmi unikátne riešenia, nástup umelej inteligencie bude znamenať rovnakú revolúciu ako nástup internetu,“ očakáva Peter Kmec.
Za dôležité v tejto súvislosti označil spájanie síl vládneho a mimovládneho sektora, akadémie, odborných kruhov, priemyslu pri riešeniach, ktoré budú prinášať pozitívne veci do spoločnosti. Podľa neho na začiatku je viac negatívnych ako pozitívnych.
„Ešte sme pozitívnemu pohľadu na umelú inteligenciu nevenovali dostatočnú pozornosť a negatívne prvky prevažujú predovšetkým na sociálnych sieťach,“ upozornil podpredseda vlády.
Návrh na správnu reguláciu
Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas) informoval, že umelá inteligencia už začala aktívne vstupovať do našich životov.
A preto je podľa neho dôležité hovoriť o tom, ako v budúcnosti zasiahne do fungovania aj štátnych inštitúcií a verejnej správy, ako ovplyvní ekonomiku a správanie sa spoločnosti.
„Sú pred nami veci, ktoré možno ešte dnes sami netušíme, ako ďaleko to zájde a je našou povinnosťou sa na to chystať,“ povedal. Víta počin Európskej únie, ktorá prišla s prvým návrhom ako chce regulovať umelú inteligenciu.
Myslí si, že je to dobrý základ, od ktorého sa dá odraziť, ale je otázne, ako sa správať na národnej úrovni.
„Je správne, že rozdeľuje nástroje umelej inteligencie na niekoľko oblastí. Niektoré sú vyslovene považované za rizikové a nebezpečné, napríklad sociálne hodnotenie ľudí na základe zbierania dát online o každom človeku, jeho správaní sa a formou umelej inteligencie vyhodnocovať,“ poznamenal Peter Pellegrini.
Ak sa má podľa neho umelá inteligencia v Európskej únii rozvíjať a aby technologické firmy neodišli do krajín s nižšou reguláciou, dôležité je určiť len regulačný rámec.
Pellegrini: Čakajú nás dve výzvy
Nesprávne použitie umelej inteligencie môže vplývať aj na demokraciu a fungovanie spoločnosti, podotkol predseda parlamentu.
„Sú pred nami dve veľké výzvy - nájsť národnú mieru regulácie, ale len v oblastiach, kde umelá inteligencia predstavuje riziko. Zároveň na národnej úrovni potrebujeme nástroj na vymáhanie plnenia tejto regulácie,“ uviedol.
Za druhú veľkú výzvu považuje prípravu slovenskej spoločnosti na tieto veľké zmeny. Ako príklad spomenul vládu Singapuru, ktorá už pochopila, že umelá inteligencia bude znamenať obrovský prielom vo fungovaní spoločnosti.
A začala sa intenzívne venovať občanom vo veku 40 rokov a viac z hľadiska vzdelávania a prípravy na veľkú technologickú zmenu.
Peter Pellegrini dúfa, že Slovensko nezostane na chvoste tohto diania len ako pasívny pozorovateľ, ale že by mohlo byť aj príkladom pre okolité krajiny.
„Umelá inteligencia je dobrý sluha, nemusí byť vždy dobrý pán. Na Slovensku musíme byť schopní stanoviť veľmi jasnú čiaru, kedy umelá inteligencia je na prospech ekonomiky, spoločnosti, nášho života, a v ktorých oblastiach už predstavuje pre nás značné riziko a nie je účelné podporovať rozvoj týchto technológií v týchto oblastiach,“ dodal predseda parlamentu.
