BRUSEL/ŠTRASBURG. Poslanci Európskeho parlamentu schválili plány EÚ na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov z odvetvia budov.
Cieľom revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore budov v EÚ do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu odvetvia.
Nulové emisie
Nové pravidlá takisto znamenajú, že sa obnoví viac budov s najhoršou hospodárnosťou a zlepší sa výmena informácií o energetickej hospodárnosti.
Revíziu smernice podporilo 370 poslancov, 199 bolo proti a 46 sa zdržalo hlasovania. Zákon sa stane právne záväzným až po tom, ako ho formálne schvália aj ministri členských krajín (Rada EÚ).
Európska komisia navrhla, aby všetky nové budovy v EÚ mali od roku 2030 nulové emisie a nové budovy, ktoré využívajú alebo vlastnia verejné orgány, musia mať nulové emisie od roku 2028. Členské štáty musia zohľadniť potenciál otepľovania budovy počas jej životného cyklu, ktorý zahŕňa výrobu a likvidáciu stavebných výrobkov použitých na jej výstavbu.
V prípade obytných budov musia členské štáty prijať opatrenia na zníženie priemernej úrovne spotrebovanej primárnej energie aspoň o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035.
Podľa novej smernice budú musieť členské štáty postupne obnovovať nebytové budovy tak, aby spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Do roku 2030 musia obnoviť 16 % nebytových budov s najhoršou hospodárnosťou, do roku 2033 by sa mal tento podiel zvýšiť na 26 %.
Zavádzanie solárnych zariadení
Ak to bude technicky a ekonomicky možné, členské štáty by mali zavádzať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách a do roku 2030 by mali byť solárne zariadenia povinné pre všetky nové obytné budovy.
Členské štáty takisto musia prijať opatrenia na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia. Kotly na fosílne palivá musia byť úplne vyradené z prevádzky do roku 2040.
Dotácie na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá budú od roku 2025 zakázané. Finančné stimuly budú k dispozícii pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad pre kombinácie kotlov a solárnych tepelných zariadení alebo tepelných čerpadiel.
Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva.
Členské štáty môžu výnimky zaviesť aj pre budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, dočasne či prechodne využívané budovy, ako aj kostoly a budovy využívané na bohoslužby.
Podľa údajov Európskej komisie sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov.
Revíziu vnímajú ako príležitosť
Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) uvítala revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov. Upozornila však, že nové pravidlá pre budovy budú skutočnou zmenou, len ak ich Slovensko správne implementuje.
V utorok o tom informovala riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.
"Revíziu EPBD vnímame ako príležitosť, ktorá dokáže vytvoriť priestor na konkrétne politiky. Členské štáty majú dosť veľkú mieru flexibility, ako smernicu transponujú do svojej legislatívy. To na jednu stranu umožňuje naozaj napasovať politiky na konkrétne podmienky daného štátu, zároveň to vytvára riziko, že pri transpozícii pôjdeme na Slovensku smerom výnimiek alebo minimalistických riešení," uviedla Nikodemová.
Dodala, že len dôsledná transpozícia a následne realizácia opatrení prostredníctvom konkrétnych politík môže zaručiť ciele stanovené v smernici.
Platforma pripomenula, že na plnenie cieľov smernice sú naviazané aj financie z Európskej únie (EÚ). Z plánu obnovy je podľa Nikodemovej alokovaných 2,7 miliardy eur a z eurofondov 0,7 miliardy eur na sektor budov.
"Transpozícia revidovanej smernice ukáže, nakoľko chceme pomôcť vlastníkom najhorších budov vymaniť sa z pasce neúnosne vysokých nákladov na vykurovanie alebo vypínania vykurovania vo väčšine miestností. Definuje tiež štandard pre nové budovy a môže stavebníkom poskytnúť návod, ako investovať do budovy so skutočne nízkymi nákladmi na prevádzku," uviedol analytik BPB Richard Paksi.
Podľa BPB návrh revízie obsahuje množstvo nových politík, ale aj posilnenie a úpravu tých, ktoré členské štáty už implementovali.
Veľký dôraz je podľa platformy kladený na obnovu existujúceho fondu budov prostredníctvom nových nástrojov, ako sú minimálne energetické štandardy budov, renovačné pasporty či posilnenie finančných stimulov. Návrh smernice navrhuje taktiež ambicióznejšie štandardy pre nové budovy.
