Slovensko sa stáva najrizikovejším dlžníkom v eurozóne. Výnos 10-ročných slovenských dlhopisov predbehol výnosy talianskych dlhopisov. Taliansko je pritom najväčší dlhový hriešnik eurozóny.
Navyše, Slovensku sa spomedzi členských krajín eurozóny najvýraznejšie zvýšila takzvaná riziková prirážka, ktorá pre štát vytvára dodatočné náklady na financovanie dlhu.
Riziková prirážka sa vyjadruje ako rozdiel oproti úrokom nemeckých dlhopisov, ktoré sú považované za bezpečný prístav pre investora, a tak sú v celej eurozóne najnižšie.
Vyššia úroková sadzba a riziková prirážka odčerpávajú viac peňazí z napätého štátneho rozpočtu, čo v kombinácii s rastúcim dlhom predstavuje pre Slovensko vážny problém.
Vyššia riziková prirážka zároveň signalizuje, čo si o nás myslia investori. Keďže požadujú za nákup našich dlhopisov (z nich financujeme chod štátu) vyšší úrok, predpokladajú aj vyššie riziká a majú nižšiu dôveru voči našej ekonomike.
V článku sa dočítate
- ako sme zrazu rizikovejší ako najväčší dlhoví hriešnici,
- čo to zapríčinilo,
- prečo sú pre Slovensko vysoké úroky problémové práve v tomto roku a aké sú vyhliadky.
Bývali sme ako Rakúšania
Až do februára 2022 sa slovenská riziková prirážka (oproti nemeckým dlhopisom) držala na úrovni okolo 0,4 percentuálneho bodu, čo bolo identické s rakúskymi dlhopismi. Slovenské i rakúske desaťročné dlhopisy sa predávali s úrokom okolo 0,33 percenta a obe krajiny patrili k tým, ktoré mali najvýhodnejšie financovanie na trhu.
Na porovnanie, Gréci za svoj desaťročný dlhopis platili až 2,3 percenta, teda sedemnásobne viac.
