Predstavte si, že žijete vedľa suseda, ktorý vedie susedskú vojnu s iným susedom. Hovoríte si, že vás sa to netýka, ale nie je to celkom tak. Vaša poloha pri konflikte je rizikom. Ak vyhorí sused, možno to schytáte aj vy. A ak máte hlboko do vrecka a chcete si požičať napríklad na zariadenie vášho bytu, potrebujete úver.
Banky síce nezisťujú, kto je váš sused, ale vedia, kde bývate (v rizikovej bytovke), že nezarábate veľa a máte dlhy. Keď zistia, že ich neriešite tak, že úspornejšie hospodárite či sa snažíte viac zarobiť, ale peniaze rozhadzujete, máte problém.
Požičiavame si už najdrahšie v eurozóne, investori Slovensku pod Ficom neveria Čítajte V podobnej situácii je Slovensko na finančných trhoch. Premiér krajiny tvrdí, že vojna na Ukrajine sa nás netýka, ale investori vedia, že sme za jej humnami. Aj preto máme vyššiu rizikovú prirážku, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu. Poloha nepustí. Minister financií tvrdí, že rozpočet so schodkom takmer šesť percent HDP nie je problém, a ignoruje výdavkové limity, ale investori majú iný názor.
Aj preto sa tento týždeň stalo to, že si Slovensko požičiava najdrahšie v eurozóne. Po Grécku sme už predbehli aj Taliansko, ktoré má oveľa vyšší verejný dlh, ale neleží pri ukrajinských hraniciach. Investori si za naše desaťročné dlhopisy vypýtali úrok nad 3,5 percenta. Pred ruskou inváziou sme platili úrok pod jedným percentom.
Opozícia aj analytici hovoria o drahom účte za nezodpovedné vládnutie. Iste majú pravdu, ale pri požičiavaní ide aj o dôveru. A Slovensko ju stráca nielen medzi európskymi politikmi, ale aj medzi investormi. Ratingové agentúry ich v tom utvrdzujú.
Požičali by ste susedovi, keď viete, že peniaze nepoužije na opravu domácnosti, ale ich rozfláka v herni? Ak áno, vypýtali by ste si za úver vyšší úrok. A to sa práve deje.
Budúci týždeň bude Slovensko predávať ďalší balík dlhopisov, cez ktoré si chce požičať až 450 miliónov eur. Od začiatku roka si štát požičal na finančných trhoch cez dlhopisy 6,5 miliardy eur. Takže nejde o drobné.
Navyše, keď si drahšie požičiava štát, postihuje to aj banky, ktoré podnikajú na jeho území. Aj ony si požičiavajú na krytie hypoték, ktoré poskytujú občanom. Keď si požičajú drahšie, je naivné očakávať, že zlacnia úvery na bývanie. Potom budeme opäť počúvať reči o nenažraných bankároch.
Pritom máme len nezodpovedných politikov vo vláde. Napokon za nezodpovednosť a stratu dôvery zaplatíme všetci, lenže až v budúcnosti. Keď nás dlhy dobehnú, potom si možno zahráme ruskú ruletu.
