Môžem vybúrať túto priečku? Aj takúto otázku si dávajú ročne stovky majiteľov bytov, ktorí sa púšťajú do rekonštrukcie svojich obydlí.
Hoci pri menších úpravách nepotrebujú stavebné povolenia, pri väčších musia prejsť relatívne náročnou procedúrou na úradoch.
Problémy s výkladom pravidiel mal vlastník bytu v bratislavskej mestskej časti Ružinov, ktorý vybúral nosnú priečku v bytovke bez toho, aby na to mal povolenie.
Na papieri tak...
V slovenských panelákoch sa ročne realizujú tisícky prerábok. Niektoré sú menšie, iné väčšie. Majitelia sa nie vždy vyznajú v tom, kedy stačí úpravy ohlásiť a kedy majú žiadať aj o stavebné povolenie.
Zmenia ceny bytov? Odpovedajú najväčší slovenskí developeri (anketa) Čítajte Dokazuje to aj prípad z Ružinova. Majiteľ bytu na Ondrejovovej ulici sa na stavebný úrad obrátil s tým, že chce oznámiť stavebné úpravy.
Podľa predložených podkladov išlo o „nepodstatnú zmenu dispozície bytu a s tým súvisiace búracie práce, odstránenie nenosnej deliacej priečky medzi predsieňou a obývacou izbou a odstránenie nenosných deliacich priečok v priestoroch kúpeľne s WC“.
V byte malo dôjsť aj k výmene okien v nezmenenom rozmere, odstráneniu zárubní, výmene dverí a sanity, výmene podláh a dlažby aj k výmene elektroinštalácie a vodoinštalácie v rovnakom trasovaní.
... v skutočnosti inak
Na papieri tieto úpravy nevyžadovali stavebné povolenie. V skutočnosti však došlo k tomu, že majiteľ odstránil nosnú stenu medzi obývacou izbou a kuchyňou. Tento zásah urobil bez toho, aby mal na to potrebné stavebné povolenie.
Úrady na tento krok prišli. Nie je známe ako, ale väčšinou sa na zmeny sťažujú susedia. Tak či onak, majiteľ bytu sa musel obrátiť na úrady s tým, aby jeho úpravy zlegalizoval.
„Zo statického posudku vyplýva, že zásahy do nosných konštrukcií, teda aj odstránenie časti nosnej steny medzi obývacou izbou a kuchyňou, sa týkajú len málo zaťažených stien, pretože ide o byt na najvyššom podlaží,“ písalo sa v podkladoch, s ktorými sa obrátil na magistrát.
Podľa podkladov povolenými aj nepovolenými stavebnými úpravami nedošlo k zmene veľkosti podlahovej plochy bytu ani k zmene jeho izbovitosti a plošné bilancie bytu a kapacitné údaje stavby zostali nezmenené.
Bratislavský magistrát napokon zmeny legalizoval.
Ako sa vyhnúť problémom
Stavebný zákon rozlišuje tri druhy stavebných úprav. Prvý sa týka udržiavacích prác, čo sú opravy alebo výmeny bežných súčastí, ako podlahy, obklady stien, dvere alebo energetické a technologické vybavenie. V takomto prípade nie je potrebná ani stavená ohláška.
Druhá kategória stavebných úprav vyžaduje ohlásenie. Ide o práce, ktoré zahŕňajú búracie práce deliacich priečok. Nemôže však ísť o zásah do nosných priečok a nesmie byť zmenený ako vzhľad či účel nehnuteľnosti.
Nový projekt v Bratislave. Rakúšania chcú stavať veže s bytmi Čítajte Tretia kategória úprav už vyžaduje stavebné povolenie. Týka sa to napríklad zväčšenia bytu a zásahov do nosných stien. Na získanie stavebného povolenia potrebuje vlastník nehnuteľnosti mať doklad o súhlase väčšiny vlastníkov bytového domu.
Druhou podmienkou je vyjadrenie statika, že plánované zmeny neohrozia statiku nehnuteľnosti.
Ak vlastník bytu urobí zmeny bez povolenia, skúma sa, či je možná následná legalizácia. Jej výsledkom môže byť (súhlasná) pečiatka od úradu, alebo pokyn dať byt do pôvodného stavu.
