BRATISLAVA. Od roku 2026 by mala byť minimálna mzda na Slovensku stanovená na úrovni najmenej 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V súčasnosti je to 57 percent.
Opätovne by sa tiež malo zaviesť povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na firmy v jednotlivých odvetviach. Súvisiaci balík legislatívnych návrhov predložilo Ministerstvo práce do pripomienkového konania, informoval šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas).
Úprava rokovaní medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov má zostať rovnaká ako doteraz. Sociálni partneri tak budú môcť uzavrieť vzájomnú dohodu o minimálnej mzde na ďalší rok do konca júla a následne ju len oznámiť ministerstvu práce. Ak sa nedohodnú, existuje ešte priestor na rokovanie na úrovni tripartity, teda aj so zástupcami štátu, kde je lehota do konca augusta.
"No a pokiaľ ani do konca augusta nedôjde k dohode, tak nastúpi automat a po novom to bude teda tak, že minimálna mzda sa stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov," priblížil Tomáš.
Ak sa podarí príslušnú legislatívu schváliť tento rok, podľa nových pravidiel sa bude postupovať v tom budúcom a nová úroveň minimálny mzdy by tak mala byť stanovená prvýkrát v roku 2026.
V tomto roku je minimálna mzda na úrovni 750 eur. Na budúci rok je jej odhad vo výške 816 eur. "Od roku 2026, keď už budú použité nové pravidlá, by sa mala minimálna mzda šplhať na úroveň 920 eur. Ku koncu volebného obdobia, v roku 2027 by sa už mala minimálna mzda šplhať k 1000 eur, mala by dosiahnuť 969 eur," vyčíslil Tomáš. Zdôraznil, že na minimálnu mzdu sú naviazané aj nočné a víkendové príplatky za prácu, ktoré budú rásť rovnakým tempom.
Index newsletter: Ako nám Ukrajinci nekradnú prácu a prečo v USA skončili oceľoví giganti Čítajte Minister upozornil, že európske smernice neurčujú konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch, odporúčania sú však na úrovni 50 perncet priemernej mzdy v danom roku. "Ten rámec, ktorý odporúča Európska únia, zodpovedá približne tomu, čo nastavujeme my, teda 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov," zhodnotil s tým, že konkrétne nastavenie je v kompetencii jednotlivých štátov a súčasná vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení.
Ministerstvo práce navrhuje aj ďalšiu zmenu legislatívy súvisiacu s požiadavkou európskej smernice, aby sa kolektívnym vyjednávaním pokrylo minimálne 80 percent
všetkých zamestnancov. "My ideme meniť zákon o kolektívnom vyjednávaní a chceme opäť rozšíriť tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa tak, aby bolo týmito kolektívnymi zmluvami pokrytých čo najviac zamestnancov," vysvetlil šéf rezortu práce.
Bude to znamenať, že ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v určitom odvetví dohodnú na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, bude platiť pre všetkých zamestnancov v danom odvetví. Výnimky majú platiť pre firmy, ktoré zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, fungujú menej ako dva roky, sú v likvidácii alebo zamestnávajú viac ako 10 percent zdravotne ťažko postihnutých občanov.
"Zároveň zavedieme povinnosť rokovať o takejto kolektívnej zmluve a podporíme to kolektívne vyjednávanie aj tým, že zlepšíme platové pomery rozhodcov a sprostredkovateľov, ktorí často zohrávajú dôležitú úlohu v tomto kolektívnom vyjednávaní," dodal Tomáš. Čas na implementáciu príslušnej európskej smernice je do novembra tohto roka a okrem príslušnej legislatívy musí ministerstvo pripraviť ešte akčný plán ďalších zmien v tejto oblasti.
