Antikampaň proti Korčokovi zasiahla milión používateľov

Autori pracujú v Nadácii Zastavme korupciu.

Dva dni pred začiatkom moratória mohlo na Facebooku viac ako milión voličov vidieť sériu štyroch videí, ktoré očierňujú Ivana Korčoka. Ich autori tvrdia, že Korčokovi sú ľahostajné mŕtve deti a ženy, tradičná rodina, smrť Jána Kuciaka aj suverenita Slovenska. Účelovo pritom prekrúcajú alebo zamlčiavajú viaceré jeho výroky.

Pre ďašie zistenia Nadácie Zastavme korupciu kliknite na logo.

Za kampaňou stojí občianske združenie „Voľte s rozumom“, ktorého predsedom správnej rady a zakladateľom je Juraj Draxler. Bývalý nominant Smeru, ktorý Pellegriniho v roku 2014 nahradil na uvoľnenom poste ministra školstva po tom, čo sa dnešný šéf Hlasu posunul na post predsedu parlamentu.

V združení figuruje aj Norbert Molnár, ktorý sa pohyboval v oblasti informatizácie a digitalizácie služieb štátu v čase, keď Pellegrini pôsobil ako digitálny líder.

S Pellegrinim má zrejme nadštandardný vzťah, čo naznačuje fotografia z roku 2015, kde je s ním na letisku pri odovzdaní zážitkového darčeka. Pellegrini vtedy podľa portálu Živé.sk pri príležitosti 40. narodenín dostal let stíhačkou.

Norbert Molnár na letisku s Petrom Pellegrinim pri odovzdaní zážitkového darčeka. (zdroj: zive.aktuality.sk)

Porušuje zákon o volebnej kampani

Draxlerovo združenie do inzerovanej kampane investovalo 6000 eur. Z transparentného účtu Petra Pellegriniho nevyplýva, že by si ju u bývalého kolegu objednal. Draxlerovo združenie teda konalo samostatne.

Takéto konanie porušuje zákon o volebnej kampani., ktorý zakazuje kampaň tretích strán. Kampaňou sa rozumie akákoľvek činnosť za účelom získania funkcie, za ktorú sa obvykle platí úhrada a je v prospech alebo neprospech niektorého z kandidátov.

V prípade Draxlerovho združenia nejde o jeho bežnú činnosť. Do reklamy na Facebooku investovalo prvý raz. Stránku na sociálnej sieti založilo pred parlamentnými voľbami v auguste 2023, no okrem príspevku, v ktorom žiadal o dary na jeho činnosť, nejavila žiadnu aktivitu.

Až dva dni pred moratóriom pred prvým kolom prezidentských volieb zverejnil sériu bannerov s vytrhnutými časťami Korčokovych vyjadrení a fotografiami zranených či umierajúcich ľudí v Juhoslávii, Ukrajine a Iraku.

Ohľadom celej situácie sme poslali sériu otázok Petrovi Pellegrinimu aj občianskemu združeniu Voľte s rozumom. S Jurajom Draxlerom sme sa pokúšali spojiť aj telefonicky a SMS-kou. Neúspešne.

(zdroj: Zdroj: Facebook)

Pokuta do stotisíc eur, prípad posúdi Eštokovo ministerstvo

Vykonávanie kampane treťou stranou je považované za správny delikt, za ktorý hrozí pokuta od tritisíc do stotisíc eur. Nadácia Zastavme korupciu v tejto veci podá podnet.

Prešetrovať ho bude Ministerstvo vnútra, ktoré riadi Matúš Šutaj Eštok z Pellegriniho Hlasu.

V prípade odvolania voči rozhodnutiu prichádza na rad Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Predsedá jej Eduard Burda, ktorého opäť nominoval Hlas.

Z celkovo 14 členov sú piati nominantami vládnych a piati nominantami opozičných strán. Zvyšných štyroch nominuje Ústavný súd, Generálna prokuratúra, Najvyšší súd a Najvyšší kontrolný úrad.

Kritizuje Korčoka za postoj po vražde Kuciaka, sám bol pritom oveľa vlažnejší

V jednom z videí autori Korčokovi vyčítajú, že mu „bola v roku 2018 ľahostajná smrť novinára Jána Kuciaka a poslušne sedel vo vláde Roberta Fica“.

Ivan Korčok v tom čase skutočne pôsobil ako štátny tajomník v rezorte diplomacie. V auguste 2018 však z vlády odišiel pôsobiť ako veľvyslanec v USA. K vražde sa preukázateľne vyjadril minimálne dvakrát.

„Som otrasený a zdrvený z tejto tragédie. Chcem vysloviť úprimnú sústrasť rodine. Musíme poznať pravdu, kto je za týmto hrozným činom!” uviedol na svojom facebookovom profile 26. februára 2018, keď sa o vražde dozvedelo celé Slovensko.

(zdroj: FB Ivan Korčok)

V ďalších statusoch z 5. marca na túto tému hovorí o tom, ako sa snaží hájiť záujmy Slovenska v zahraničí, keďže musel vysvetľovať reči vtedajšieho premiéra Fica o štátnom prevrate organizovanom Georgom Sorosom.

Facebookové statusy Ivana Korčoka (2 fotografie)

Draxler, ktorého neziskovka platila antikampaň voči Korčokovi, bol vo verejných vyjadreniach na sociálnej sieti oveľa vlažnejší. Prvý krát sa vyjadril až 3. marca 2018.

V statuse nevyjadroval ľútosť nad tragédiou. Vyzýval ľudí na zachovanie chladnej hlavy a kritizoval médiá za to, ako informovali o účasti na protestoch.

O šesť dní neskôr zverejnil ďalší príspevok, kde uviedol, že na situácii ho najviac hnevá, „ako neuveriteľné ničivé to všetko je“. Obhajoval tiež prácu polície pod vedením Tibora Gašpara, spochybňoval informácie o napojení talianskej mafie na Úrad vlády a opakovane kritizoval prácu novinárov.

Facebookové statusy Juraja Draxlera (2 fotografie)

Vytrhnuté z kontextu alebo úplne zamlčané

V ďalšom videu autori vyčítajú Korčokovi, že je mu ľahostajná suverenita Slovenska. Svoje tvrdenie opierajú o screenshot z webu, ktorý nie je bližšie zazdrojovaný.

Video pokračuje útržkom z rozhovoru pre denník Postoj, kde Korčok skutočne pomenúva negatíva tohto inštitútu a hovorí, že diskusia o jeho zrušení je relevantná, neuvádza však priamo, že by bol za jeho zrušenie: „Ako kandidát na slovenského prezidenta len hovorím, že tento diskurz má u nás povahu krčmových rečí. Rád by som od týchto politikov počul vetu, že zrušenie práva veta bez slovenského súhlasu nehrozí. Súčasne podporujem intelektuálnu aj politickú debatu, čo urobíme so zahraničnou politikou EÚ. A teraz pokojne pomenujem svoj posun, myslím si totiž, že v rámci zahraničnej politiky sa treba pozrieť na niektoré oblasti a položiť si otázku, či by mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou.“

Týždeň pred zverejnením antikampaňového videa 13. marca pritom Korčok v diskusii Denníka N uviedol, že právo veta zrušiť nechce.

Aj v ďalšom z videí autori antikampane obviňujú Korčoka z ľahostajnosti. Tentokrát ohľadom mŕtvych žien a detí v Gaze. Video stojí na útržku z Korčokovho rozhovoru pre Refresher, v ktorom označil vojenskú odpoveď Izraela na masaker z minulého roka za legitímnu.

Video však úplne ignoruje pokračovanie Korčokovej odpovede, kde tvrdí, že je podľa neho „neudržateľné, aby operácia pokračovala takým spôsobom, že naďalej budú o životy prichádzať civilisti“.

Posledné antikampaňové video sa zameriava na ovplyvnenie konzervatívnych voličov. Tvrdí, že Korčokovi je ľahostajná hodnota tradičnej rodiny a „KDH presvedčil o podpore registrovaných partnerstiev“.

Opiera sa opäť o jeho vyjadrenie v rozhovore pre Refresher, že v prípade, ak by parlament odhlasoval registrované partnerstvá, tak by ich ako prezident podpísal. To však neznamená, že by KDH presvedčil, aby registrované partnerstvá podporovalo, ako to podsúva Draxlerova neziskovka.

Najmenej transparentná kampaň

Na viaceré podozrenia z neoprávneného kampaňovania v prospech Petra Pellegriniho opakovane upozorňovali médiá aj jeho súper. Portál Aktuality napríklad upozornil na billboard, ktorý robí z Korčoka vojnového štváča a taktiež za ním stojí Draxlerovo zduženie.

Podozrenie z porušenia zákona sa vynára aj v prípade špeciálneho vydania časopisu Extra plus. To bolo bezplatne distribuované do schránok naprieč Slovenskom.

Na obálke bola kampaňová fotografia Petra Pellegriniho, ktorého časopis velebil, zatiaľ čo Korčoka očierňoval.

Otázky vzbudzovali aj akcie na MDŽ, ktoré organizoval a platil Smer, no Pellegrini na nich kampaňoval. Po otázkach novinárov uviedol, že náklady preplatí a vyúčtuje na svojom transparentnom účte.

Transparency International Slovensko, ktoré hodnotí transparentnosť kampaní, vyhodnotili Pellegriniho kampaň ako najmenej transparentnú. Získal len 30 percent. Korčok skončil prvý s 90 percentami.

„Predseda strany Hlas vykazuje kampaň najmä cez hromadné a slabo popísané agentúrne platby, a nemožno ju tak verejne takmer vôbec posúdiť. Netransparentná je však aj na príjmovej strane, keď si zablokoval transparentný účet a dary zbiera iba cez neverejný účet strany. Tá na rozdiel od minulosti teraz proaktívne nezverejňuje svojich darcov ani na webe, podrobnosti financovania prezidentskej kampane sa tak verejnosť zrejme dozvie až z výročnej správy Hlasu vyše rok po voľbách,“ píše TIS vo svojej analýze.