Autorka pracuje v nadácii Zastavme korupciu.
Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Niektorí politici, zdá sa, nepripravujú zákony podľa toho, či ich Slovensko potrebuje. Alebo aby zvýšili blahobyt svojich voličov. Radikálne kroky a vyhlásenia robia iba na základe pocitov. Či už vlastných, alebo svojich voličov.
Napríklad hovoríme o pláne zmeniť verejnoprávnu televíziu a rozhlas, ktorý strana ministerky kultúry SNS zdôvodnila slovami: „Spýtajte sa našich divákov, oni si myslia, že RTVS nie je objektívna.“
Alebo keď zástupcovia tej istej strany začali spochybňovať legitímnosť prvého kola prezidentských volieb, lebo ich voliči „majú pocit“, že výsledky ich kandidáta mali byť vyššie.
Takéto pocitové správanie sa vyskytovalo aj doteraz. Akurát je ho v týchto dňoch výrazne viac. Prejavuje sa tým, že na rozdiel od odborne pripravených zásahov, ktoré si dokáže predkladateľ pred verejnosťou obhájiť, pocitové zmeny sa často menia za chodu a medzi jednotlivými hlasovaniami je komplikované vôbec ustriehnuť, čo sa ešte navrhuje a čo už nie.
Bez dobrej prípravy zlý výsledok
Asi najznámejším príkladom sú trestné novely. Metóda pokus-omyl však na konci neprospieva nikomu. Oslabuje totiž dôveru u občanov všetkých táborov. Pravicových, ľavicových, podnikateľov či poberateľov sociálnych dávok.
Za takúto pocitovú novelu si dovolím označiť aj plánované zmeny v štátnych nákupoch. Je jasné, že tendre nie sú silnou stránkou Slovenska. Už minimálne pre slimačie tempo čerpania eurofondov.
Rezort investícií Richarda Rašiho práve preto pripravil radikálne zmeny. Ale bez dôveryhodného zdôvodnenia. Čo zmenám veľmi nepomáha. Naopak. Pri zvýšení súm, do ktorých nemusia úradníci súťažiť, a zároveň znížení kontroly a zverejňovania, vyzerá novela viac škodlivo ako užitočne. Nemusí totiž vôbec priniesť želané zrýchlenie tendrovania. Zato veľmi pravdepodobne prinesie predraženie a radosť špekulantom.
Napríklad do 50-tisíc eur nebude nákup úradu či obce podliehať vôbec žiadnym pravidlám. Teda aj keď nakúpi starosta od svojho švagra kaderníka vybavenie do kancelárie, ktoré obec až tak nepotrebuje, bude to veľmi ťažké akokoľvek spochybniť, pretože de facto starosta žiadne pravidlá neporuší.

Formálne tri ponuky
Ďalej napríklad zákazku na stavebné práce do 800-tisíc eur nemusí obec zverejniť až do podpisu zmluvy. Na jej zadanie bude stačiť, ak si starosta vypýta tri ceny od vopred vytypovaných firiem. Skontrolovať zákazku bude možné až po podpise zmluvy.
Nadácia Zastavme korupciu na tieto riziká ministerstvo upozornila. So svojimi pripomienkami nepochodila a rezort ich neakceptoval.
Čo však bolo prekvapením, že podobné výhrady adresovali Rašiho ministerstvu aj viaceré koaličné rezorty či dokonca Generálna prokuratúra. Spochybnili, či sa prílišné otvorenie tendrov premietne do zrýchlenia štátnych nákupov. A naopak, upozornili na nárast korupcie. Aj ich pripomienky Rašiho rezort odmietol.
Jednou z mála dobrých správ je, že zmeny v štátnych nákupoch sa budú schvaľovať štandardne. Teda je ešte dosť priestoru, aby nadácia, ale aj odborníci či vládni úradníci mohli novelu ovplyvniť. Aj keď novelu v stredu podporila aj vláda.
Ak je však pripravená viac pocitovo ako odborne, tak napriek schváleniu želaný efekt neprinesie. A Slovensko už naozaj zúfalo potrebuje zlepšiť štátne nákupy.