BRATISLAVA. Rozvoj veternej energetiky na Slovensku sprevádza búrlivá diskusia o ich vplyve v lokalitách, v ktorých by mali veterné elektrárne vyrásť. Skúsenosti z Českej republiky, ktoré odzneli na minulotýždňovom seminári SAPI Business Tuesday, ukazujú, že vnímanie negatív veterných elektrární zo strany miestnych obyvateľov po ich spustení do prevádzky nerastie, ale naopak klesá.
Akceptácia je nevyhnutnosť
Akceptácia veterných elektrární miestnymi obyvateľmi v lokalitách, ktoré majú dobré podmienky na využitie tohto obnoviteľného zdroja energií, je nevyhnutnosťou pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku.
„Obavy miestnych obyvateľov na Slovensku sú pochopiteľné, hoci ako ukazujú skúsenosti zo sveta, neopodstatnené. Samozrejme, u nás chýba reálna skúsenosť s ich prevádzkou, keďže v dôsledku legislatívnych bariér sa za posledných dvadsať rokov nepodarilo postaviť novú veternú elektráreň,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), ktorá zastupuje odvetvie veternej energetiky na Slovensku.
Aj v iných krajinách čelili veterné elektrárne podobným výzvam, hoci od využitia prvej veternej elektrárne na zásobovanie domácností elektrinou, konkrétne v Škótsku, uplynie čoskoro už 140 rokov.
Krajina vrtúľ na západnom Slovensku? SPP plánuje ďalšie za desiatky miliónov Čítajte Problémom je málo informácií
Jedným z problémov je aj podľa Bohumila Frantála z Akadémie vied Českej republiky, ak ľudia nemajú dostatok informácií o veterných elektrárňach. Medzi ľuďmi, ktorí mali dostatok informácií o projektoch, je podľa výskumu Akadémie vied ČR len 10 percent odporcov veterných elektrární.
„Tento dlhodobý výskum, ktorý robíme od roku 2008 v štrnástich lokalitách v Čechách, kde sú v prevádzke veterné elektrárne, ukazuje, že ich negatívne vnímanie zo strany miestnych obyvateľov klesá po spustení do prevádzky,“ uviedol Frantál.
Ako dodáva, miera akceptácie veterných elektrární súvisí aj s primeraným rozdelením benefitov z ich prevádzky, či už dotknutej, ale aj susediacim obciam, alebo aj priamo obyvateľom v nich.
Podľa Frantála význam skúseností s prevádzkou veterných elektrární ilustruje aj porovnanie podpory veterných elektrární v obci, v ktorej katastri sa takáto elektráreň nachádza, a v okolitých obciach.
Kým v obciach, ktoré priamo susedia s veterným parkom, podporuje podľa výskumu Akadémie vied ČR veternú energetiku až 62 percent ľudí, v o niečo vzdialenejších obciach v danej lokalite je to len 47 percent.
„Paradoxne sa na narúšanie krajinného rázu a hlučnosť sťažujú ľudia, ktorí žijú ďalej od veternej elektrárne, ako tí, ktorých obec je v jej priamom susedstve,“ konštatoval na SAPI Business Tuesday Frantál.
Proces posudzovania
Okrem potreby diskusií otvoreného prístupu k zámerom veterných elektrární zo strany miestnych obyvateľov je jednou z hlavných bŕzd rozvoja veternej energetiky aj naďalej proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA).
Ako uviedol na seminári SAPI Business Tuesday Peter Socháň z konzultačnej spoločnosti Envis, na Slovensku nám stále chýba jednotná metodika napríklad v rámci monitoringu vtáctva, netopierov a ostatnej fauny, ale aj ďalších špecifických oblastí.
Juh láka tiež plynárov. Chcú stavať veterné elektrárne, na oplátku núkajú peniaze Čítajte „Pri jednom projekte sme sa stretli so 43 požiadavkami v rámci rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, pri inom to bolo iba 16, pri ďalšom zase 58,“ uviedol príklad z praxe Socháň.
Za jeden z najväčších problémov považuje zase Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI, chýbajúce časové limity na strane štátnych inštitúcií.
„Dnes v zákone nie je stanovená ani doba, dokedy najneskôr vám musí ministerstvo vydať rozsah hodnotenia vplyvov, teda povedať, čo všetko máte monitorovať a analyzovať,“ uzavrel Lacko.
