Text vznikol v rámci súťaže mladých investigatívnych talentov z Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska Achillova data. Tím mentorovala Nadácia Zastavme korupciu.
Nie je to tak dávno, čo Slovensko riešilo prejav vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva kultúry Štefana Kuffu (nominant SNS) na omši. Za ministerstvo verejne prisľúbil, že chce iniciovať intronizáciu Krista za kráľa Slovenska. Obrátil sa aj na biskupov a celú vládu.
Otvoril tým veľkú spoločenskú debatu o tom, ako a či vôbec by mali politici oficiálne vystupovať na pôde cirkvi a naopak. A zároveň tému, do akej miery potrebuje cirkev politikov a štát.
Neexistujúce etické kódexy
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na naše otázky reagovala, že v Rímskokatolíckej cirkvi neexistujú žiadne interné pravidlá, ako sa kňazi majú vyjadrovať k politike. V odpovediach ale dodala, že sa náboženstvo nemá zneužívať na politické účely a politika nie je priestor, v ktorom by sa mali angažovať kňazi.
V roku 2013 schválili biskupi Rímskokatolíckej cirkvi takzvanú normu o vystupovaní klerikov (duchovný, pozn. aut.) v médiách. KBS upozorňuje, že možno hovoriť o akejsi vodiacej línii pre situácie, keď sa klerik vyjadruje k politike. Takéto vyjadrenie však nie je oficiálny hlas KBS.
Kňaz Štofko: Je povinnosťou biskupa veriacich poučiť. Aj pred voľbami (rozhovor) Čítajte Norma KBS tiež hovorí, že ak biskup vyhodnotí komunikáciu svojho kňaza za nevhodnú, mal by ho usmerniť, dokonca mu komunikáciu zakázať.
Aj vedúci Centra histórie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Martin Kováč odpovedal, že jednotné pravidlá pre vyjadrenia svojich zástupcov k politike nemá ani evanjelická cirkev.
Na opačnú situáciu - vystúpenie politika Kuffu na omši, reagovala cirkev ostrejšie. ,,Vyjadrenie, ktoré poskytla Konferencia biskupov Slovenska, bolo jasným dištancovaním sa od slov pána štátneho tajomníka ministerstva, keďže jeho prejav v pozícii zástupcu ministerstva zaznel v rámci svätej omše na Trnavskej novéne, ktorá je duchovným programom pre veriacich,” reagovala KBS.
Peniaze na platy zo štátu
Cirkvi každoročne dostávajú desiatky miliónov eur od štátu práve cez príspevok od ministerstva kultúry. Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, ktoré štát podporuje. Vlani im poskytol necelých 58 miliónov, aktuálne im tento rok rozdelí takmer 60 miliónov. Najviac dostáva dlhodobo Rímskokatolícka cirkev (cca 40 miliónov eur), keďže má najväčší počet registrovaných veriacich.
Vo vyúčtovaní štátnych peňazí za rok 2022 rovnaká cirkev uviedla, že 98 percent prostriedkov súviselo s jej výdavkami ako zamestnávateľa. Na mzdy duchovných išlo 81,5 percenta a 16,6 percenta na prevádzkových pracovníkov.
Podobne väčšinu štátneho príspevku zhltnú platy aj v evanjelickej cirkvi. To ale nezaručuje, že platy duchovných sú pre nich postačujúce.
,,Niektorí farári si počas života našetria na byt alebo si postavia dom. Niektorí ale musia slúžiť ešte aj v starobe, pretože majú malé dôchodky a nedokážu si financovať vlastné bývanie,” opísal nám teológ a bývalý evanjelický farár Ondrej Prostredník. Aktuálne je poslancom Národnej rady za stranu Progresívne Slovensko.
Výška štátneho príspevku pre cirkev sa môže znížiť, ak počet jej veriacich klesne o viac ako 10 percent oproti predošlému sčítaniu. Dosiahnuť 10-percentné zníženie či zvýšenie počtu veriacich počas desiatich rokov medzi sčítaniami sa však zdá nepravdepodobné.
Počet veriacich podľa sčítania obyvateľov od roku 2001
Cirkvi majú aj vlastné príjmy, napríklad z predaja či prenájmu vlastných nehnuteľností, členských príspevkov alebo z podnikania na svojom majetku.
Kontrola financií absentuje
Ako zodpovedne narábajú cirkvi so štátnymi peniazmi, nie je jednoduché zistiť. Chýbajú totiž dáta. Rezort kultúry od roku 2019 vykonal kontroly len v troch subjektoch, aj to len v Rímskokatolíckej cirkvi. Informácie nám sprístupnil cez infožiadosť.
Ministerstvo neposkytlo údaje o kontrolovaných subjektoch, popísalo len porušenia. Často boli formálne, no niektoré naznačujú aj možné neefektívne míňanie štátnych peňazí.
Peniaze aj od ďalších rezortov
Prepojenie cirkvi so štátom vníma Prostredník najmä v tom, že de facto všetky ministerstvá majú možnosť dať cirkvám financie popri tých zo štátneho príspevku. ,,Cirkev potrebuje mať dobré vzťahy s jednotlivými ministrami. Ak cirkvám vypadnú príspevky, zvyšuje to napätie medzi duchovnými a vedením cirkvi.”
Vzťah medzi cirkvou a štátom je však podľa rímskokatolíckeho biskupa Róberta Bezáka najmä o medziľudských vzťahoch. Je to komplikovaná štruktúra, ktorú ťažko pochopiť.
Prepojenie medzi cirkvou a politikou bolo možné vidieť aj na vyhlásení KBS pred parlamentnými voľbami vlani v septembri. Na úvod v ňom biskupi uvádzajú, že cirkev nevstupuje do politickej kampane a rozhodnutie, koho budú jednotlivci voliť, ostáva len na nich. V ďalších vetách však upozorňujú na takzvanú ideologickú kolonizáciu.
,,Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí – povedané slovami pápeža Františka – podporujú „ideologickú kolonizáciu“, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie.”
Cirkvám prispievajú tradične aj premiéri
Dlhodobou formou podpory cirkví zo štátnych peňazí je rezerva predsedu vlády.
Túto účelovú dotáciu poskytol aj Eduard Heger (v súčasnosti Demokrati, vtedy OĽaNO), ktorý bol premiérom od apríla 2021 do mája 2023. Peniaze pridelil farnostiam z celoročnej rezervy ešte pred svojím odchodom z úradu, počas marca a apríla.
Poskytol ju aj na „bežné výdavky“ spojené s návštevou kardinála Kurta Kocha na Slovensku. Gréckokatolícka eparchia Košice dostala na to 12-tisíc eur.
Na ,,kapitálové výdavky na prestavbu objektu Pútnický dom“ dostalo Pútnické centrum Hora Zvir v Litmanovej 50-tisíc eur. Táto dotácia bola zároveň najväčšou, ktorú Heger venoval cirkvám.
Na naše otázky ohľadom výberu farností odpovedala hovorkyňa strany Demokrati Martina Kakaščíková len nepriamo. Agenda bola podľa nej zastrešená viacerými zamestnancami Úradu vlády.
,,Tí vypracovali celú koncepciu prerozdelenia financií, vrátane preverovania splnenia podmienok a následne dohliadali a kontrolovali prideľovanie podpory jednotlivým subjektom,” opísala Kakačšíková.
Vybrané dotácie z premiérskej rezervy Eduarda Hegera
Premiérske peniaze nikto nekontroluje
Spolu smerovalo na kresťanské subjekty vlani z rezervy predsedu vlády cez 335-tisíc eur, čo je najviac od roku 2019. Vyplýva to z odpovede Úradu vlády na našu infožiadosť. Zároveň odvtedy úrad nevykonal žiadnu kontrolu čerpania dotácií pre cirkevné a kresťanské subjekty.
,,Inštitút finančnej kontroly v zmysle zákona je jedným z druhov kontroly a jej vykonávanie je pre orgán verejnej správy fakultatívne, teda dáva možnosť a nie povinnosť k vykonaniu,” vysvetlil úrad.
Menej peňazí = väčšia sloboda?
Biskup Bezák je presvedčený o tom, že politika a cirkev sú navzájom prepojené. Je to podľa neho ale nevýhoda. Cirkev totiž takto potrebuje štát, keďže bez každoročného príspevku by nedokázala financovať všetky svoje výdavky. Pre Rímskokatolícku cirkev je tak potrebné udržiavať s politikmi dobré vzťahy.
Riešením by bola podľa neho bola cirkevná daň, napríklad ako v Nemecku. Občan tam má možnosť podporiť cirkev podľa vlastného výberu.
,,Ja osobne by som napríklad nemal problém s odlukou, keby štát na seba prevzal financovanie obnovy a udržiavania tých tisícok architektonických pamiatok, ktoré udržujú pri živote veriaci na svoje náklady. A rovnako, ak by štát stopol financie katolíckej charite a evanjelickej diakonii, musel by prevziať financovanie stoviek sociálnych zariadení,” povedal za evanjelickú cirkev Kováč.
Prostredník vidí vo financovaní cirkvi problém najmä v tom, že je prepojené na verejné zdroje, no nie je transparentné. Do roku 2020 prikazoval zákon, aby boli financie zo štátneho rozpočtu pre cirkvi účelovo viazané. Štát im tak de facto určoval, na čo môžu míňať.
Ak cirkev neminula všetky štátne peniaze, zostatok mohla použiť na iný účel, napríklad na prevádzku jednotlivých úradov, len po súhlase ministerstva. Novela zákona o finančnej podpore činnosti cirkví z roku 2019 tak podľa Prostredníka negatívne ovplyvnila transparentnosť ich hospodárenia.
