Autori pracujú v Nadácii Zastavme korupciu
V analýze sa dočítate:
- Rytmus, Alagič, Plačková a ďalší „kampaňovali“ počas zákazu. Nič im nehrozí.
- Kampaň tretích strán sa trestá, ale len do moratória.
- Na dodržanie zákona dozerá minister, ktorý ho porušil.
- Ako Pellegrini obišiel moratórium cez Maďarsko.
- Čo nám odporúča OBSE, aby boli voľby transparentné.
Raper Rytmus či modelka Jasmina Alagič, ale aj ďalší štyria influenceri zverejnili video na podporu Petra Pellegriniho ako kandidáta na prezidenta. Ovplyvniť tým mohli viac než milión svojich fanúšikov na sociálnych sieťach. Hoci Pellegriniho niektorí propagovali aj v čase moratória, nič im nehrozí. Zákon totiž na takúto situáciu vôbec nepamätá.
Nadácia Zastavme korupciu monitorovala pred voľbami prezidenta sociálne siete. Podáva viacero podnetov pre porušenie zákona, najmä pokiaľ ide o zakázanú kampaň tretích strán.
Analýza však zároveň ukázala, že zákon má viaceré medzery, pokiaľ ide o transparentnosť a dodržanie rovnakých pravidiel pre všetkých kandidátov. Najmä v súvislosti s online priestorom, kde sa čoraz viac bojuje o voliča.
Nadácia preto vypracovala súbor odporúčaní a návrhov na zmeny legislatívy, ktoré by priniesli viac transparentnosti.
Influenceri za Pellegriniho. Zadarmo?
Po prvom kole volieb sympatie k Pellegrinimu na instagrame zverejnila tenistka Dominika Cibulková a nepriamo ho podporil aj zápasník Attila Végh. Ich príspevky neboli označené ako politická reklama a obaja sa, samozrejme, mohli vyjadriť na základe svojho presvedčenia.
Ako cielená reklamná kampaň však vyznievala podpora ďalších influncerov, ktorá sa tvárila, že je zadarmo. Raper Rytmus, ktorý má na instagrame takmer 800-tisíc sledovateľov, modelka Alagič (vyše 500-tisíc ), influencerka Plačková (takmer 900-tisíc), jej manžel René Strausz a ďalší dvaja influneceri Tomi Popovič a Vlastislav „El Chapo“ Čepo zverejnili 4. apríla v prvý deň moratória podporné videá o tom, prečo pôjdu voliť Pellegriniho.
Používali pritom podobné argumenty ako kolegovia Pellegriniho z Hlasu. Rytmusovi je napríklad Pellegrini sympatický, lebo „chce mier, pokoj a suverénny štát“.
Jedno video odhadli na 30-tisíc eur
Viacerí marketéri sa vyjadrili, že to celé vyzeralo ako platená, ale neoznačená reklama. Videá zverejnili v ten istý deň a obsahovali rovnaké naučené fáry – že je sympatický a sú s ním stotožnení. Na základe predchádzajúcich skúseností odhadli, že štandardne si každý jeden z influencerov za takúto aktivitu pýta 30- až 50-tisíc eur.
Pellegrini tvrdil, že osobne sa s nikým z nich nepozná a za podporu poďakoval. Jeho transparentný účet neobsahuje žiadne položky, na základe ktorých by verejnosť mohla skontrolovať, čo a koľko doteraz v kampani zaplatil. Hoci influenceri mohli ovplyvniť nemálo svojich fanúšikov, moratórium neporušili.
Zákon zakazuje zverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch, no týka sa len rozhlasu, televízie, audiovizuálnej mediálnej služby a agentúrneho spravodajstva. Zákon vôbec nerieši iné subjekty, ktoré komunikujú napríklad na sociálnych sieťach ako facebook, instagram a pod.
Potom čo viacerí influenceri propagovali Pellegriniho, sa podobný príspevok objavil aj v prospech Korčoka. Silvia Kucherenko s takmer 650-tisícmi sledovateľov nakrútila video za Korčoka.
Kampaň cez hranice
Samotný Pellegrini moratórium v podstate obišiel, keď počas neho vystúpil v maďarskej televízii. Jej vysielanie je prístupné na juhu Slovenska, kde sa takto mohol prihovoriť voličom maďarskej národnosti. Tí mu napokon väčšinou aj odovzdali svoje hlasy. Pellegrini sa pritom ničoho nedopustil, lebo rozhovor poskytol mimo územia Slovenskej republiky, na čo zákon nepamätá.
Keby Pellegrini platil influencerom komerčnú sumu, len oni by ho stáli najmenej 180-tisíc eur. Limit na celú kampaň je 500-tisíc eur. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu v čase začínajúcom sa 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.
Kontrola výdavkov zo strany verejnosti nie je stopercentne možná, ak chce kandidát výdavky ukryť, je to jednoduché. Po voľbách kandidát predkladá ministerstvu vnútra správu, ktorá je súhrnná a nie je v nej uvedená každá položka.
Ak si celú kampaň objedná napríklad v agentúre, tá môže teoreticky vystaviť len jednu faktúru. Agentúra ako súkromná spoločnosť už nie je povinná médiám a verejnosti odpovedať, koho a čo platila.
Podnet na Šutaja Eštoka preverí Šutaj Eštok
Kontrolu kampane má na starosti ministerstvo vnútra, na ktorého čele stojí Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Samotný minister pritom mohol porušiť zákon, ktorý zakazuje, aby tretie strany platili kampaň kandidátovi. Z knižnice reklám na facebooku vyplýva, že si minister objednal spolu 15 platených reklám v prospech Pellegriniho alebo v neprospech Korčoka, ktoré mali zasiahnuť viac než 600-tisíc používateľov. Zaplatil za to okolo 1800 eur.
Takéto konanie je priestupkom a okresný úrad zaň môže uložiť pokutu do 30-tisíc eur. Aj okresné úrady patria pod gesciu rezortu vnútra.
Šutaj Eštok v RTVS na otázku, čo hovorí na to, že porušil zákon, reagoval protiútokom. Položil rečnícku otázku, koľko zaplatili opozičné strany za protestné mítingy, ktoré organizovali a podľa neho pomohli Korčokovi.
Zákon mohli porušiť Gyimesi aj Ondruš
Podobné podnety ako na ministra podáva Nadácia aj na štátneho tajomníka ministerstva práce Braňa Ondruša a predsedu maďarskej strany Aliancia Györgya Gyimesiho. Obaja podľa Nadácie rovnako mohli porušiť zákon, ktorý zakazuje tretím stranám platiť kampaň. Gyimesi si od facebooku objednal reklamu s textom „Slovenská vlajka v Korčokových rukách je ako biblia v rukách čerta. Strašne je silený a umelý! Vlajka Spojených štátov mu pasuje viacej“. Ondruš zverejnil dve platené reklamy s názvom „Ivan Korčok, muž, ktorý pohŕda inými“.
Naďalej zákon mohlo prekračovať aj OZ Voľte s rozumom, za ktorým stojí exminister školstva Juraj Draxler. Jeden podnet na platenú antikampaň proti Korčokovi už Nadácia poslala, aj neskôr však OZ propagovalo dve videá za približne tritisíc eur, ktoré si mohlo pozrieť 650-tisíc používateľov facebooku.
Paradoxom je, že keby videá zaplatili počas moratória, pravidlá by neporušili. Zákon totiž zakazuje robiť kampaň tretej strany počas volebnej kampane. Volebnú kampaň môžu vykonávať len kandidáti, respektíve politické strany a hnutia. Končí sa 48 hodín pred voľbami. V čase volebného moratória sa zakazuje vykonávať volebnú kampaň len na verejnosti, ale nie na internete.
OBSE: Kontrola by mala byť nezávislá
Online kampaň pred voľbami ukázala, že Slovensko má veľké rezervy v nastavení pravidiel. Umožňujú ukryť výdavky a minúť mnohonásobne viac ako 500-tisícový limit. Tretie strany, ktoré majú kampaň zakázanú, zákaz porušujú, aj keď im hrozí sankcia. Pokutovať by ich mali úrady, ktoré kontroluje aktuálna vládna moc.
Na nedostatky systému Slovensko už aj v minulosti upozornila OBSE, medzinárodná organizácia, ktorá monitoruje férové voľby vo svete. Podľa jej odporúčania ešte z parlamentných volieb 2020 by Slovensko malo investovať do vybudovania nezávislej inštitúcie na kontrolu kampane.
Čo by sa malo v zákonoch zmeniť
- kandidát by mal na svojej webovej stránke uvádzať všetkých konečných dodávateľov, ktorí sa podieľali na volebnej kampani, a to aj vtedy, ak si kampaň objednal u nejakej agentúry,
- zverejňovať by sa mali nielen zaplatené náklady na kampaň, ale už aj objednané tovary a služby,
- kontrola kampane a možné sankcie by mali byť v rukách nezávislej inštitúcie/orgánu,
- prehodnotiť by sa mal limit 500-tisíc eur na kampaň,
- moratórium by sa malo zrušiť úplne,
- ak by sa nezrušilo moratóriom, malo by sa vzťahovať aj na internet a na zahraničie a kandidáti by nemohli vystupovať zo zahraničia,
- sankcionovať by sa nemali len tretie strany, ale aj tí, ktorí umožnia platenú reklamu tretím stranám,
- kampaň tretích strán by sa mala zakázať až do skončenia hlasovania.
