BRATISLAVA. Posledné roky boli veľkou lekciou finančnej gramotnosti, keď boli domácnosti vystavené mnohým výnimočným situáciám, ktoré vplývali na ich rodinné rozpočty.
Najvýznamnejšou bolo obdobie zvýšenej inflácie, ktorá dosahovala vysoké dvojciferné hodnoty a okliešťovala reálne príjmy obyvateľstva.
Inflačný tlak znížil mieru sporenia
Práve vďaka úsporám dokázali domácnosti dlhé obdobie túto epizódu podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka zvládať a ich reálna spotreba počas celého roka 2022 dokonca rástla.
To však spôsobilo podľa analytika vyčerpávanie finančných rezerv, ako aj nízku tvorbu nových úspor. Miera úspor, teda podiel z disponibilného dôchodku, ktorý domácnosti vedia odložiť, poklesla na historicky nízke hodnoty.
Domácnosti tak napokon okresali aj svoje nákupy, čo spolu s rastom miezd a zmiernením inflácie prispelo k opätovnému obráteniu miery úspor smerom nahor, a to z 2,7 na 4 percentá.
Slováci uprednostňujú domáce e-shopy, považujú ich za bezpečné Čítajte Dostatočný rezervný vankúš je podľa analytika nevyhnutný na zvládnutie nepredvídateľných udalostí v živote. Vo všeobecnosti sa odporúča mať železnú rezervu aspoň vo výške trojmesačných výdavkov. Podľa prieskumu spoločnosti Ipsos pre Erste Group má takúto rezervu vytvorenú iba 44 percent Slovákov.
Podobne sú na tom aj okolité krajiny, s výnimkou Rakúska, kde dosahuje tento podiel až 60 percent.
Pozitívnou správou podľa Horňáka je, že Slováci si dôležitosť sporenia uvedomujú.
Už od vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ľudí označujúcich tvorbu rezerv za veľmi dôležité, z 31 % v roku 2019 na 44 percent v roku 2023, a ďalších 42 percent ľudí ju považuje za skôr dôležitú.
Rastie záujem o dlhopisy aj akcie
Najbežnejším spôsobom sporenia je tradične sporiaci účet dlhodobo si držiaci prvenstvo na úrovni okolo 70 percent respondentov.
Na druhom mieste na držia formy poistenia či sporenia na dôchodok. Takmer polovica ľudí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný účet.
Rastúcej obľube sa teší tradičné investovanie, ako akcie, podielové fondy, či dlhopisy, kde svoje peniaze odkladá až takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast o takmer 10 percentuálnych bodov.
Pozitívny trend je podľa Horňáka aj pri názore na investovanie a investičné produkty. Veľmi pozitívne či skôr pozitívne vnímanie je u viac než tretiny Slovákov, oproti roku 2019 ide o posun o 8 percentuálnych bodov. Zároveň poklesol podiel tých, ktorí majú negatívny názor, z 21 na 18 percent.
„Ide o bezpochyby dobré správy, keďže investovanie je pri správne zvolenej investičnej stratégii ideálnym spôsobom na dlhodobé zhodnocovanie majetku,“ hovorí Horňák.
U verejnosti zároveň rastie povedomie aj o investičných produktoch s environmentálnym, sociálnym či etickým presahom, ide o tzv. udržateľné investovanie.
V roku 2023 deklarovalo až 47 percent respondentov, že o takýchto možnostiach už počulo, je to až o 20 percentuálnych bodov viac než v roku 2021. Ochotu investovať do takýchto produktov deklarovalo 47 percent Slovákov.
