Ak je kňaz hlboko veriaci, rozpráva o Bohu a že sa nemá kradnúť, tak si nemyslím, že je preňho také jednoduché obohatiť sa na úkor farnosti, hovorí kňaz Martin Štofko.
Rozhovor vznikol v rámci súťaže mladých investigatívnych talentov z Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska Achillova data. Tím mentorovala Nadácia Zastavme korupciu.
Finančné dary evidujete individuálne a príjmy máte aj z verejných zbierok. Napríklad pri cirkevných obradoch. Kto kontroluje výšku darov a eviduje ich do účtovníctva?
Do účtovníctva sa evidujú oba druhy darov. Verejná zbierka sa však nedá rozlíšiť podľa darcu. Keď dajú ľudia po eure do „zvončeka", tak nie je možné zaevidovať, kto koľko peňazí daroval. Ale tiež sa to píše do denníka.
Prvý stupeň kontroly vo väčšine farností funguje tak, že vyzbierané milodary ráta kostolník alebo kostolníčka. Prvý kontakt má teda zväčša laik. Potom peniaze odovzdá farárovi alebo dá priamo na farský účet. Nie všade je to rovnako. Do denníka to potom píše farár, ak si peňažný denník vedie sám, alebo účtovníčka.
Politika, viera a peniaze: Ako môžu politici využívať cirkev vo svoj prospech Čítajte Raz do roka kontroluje peňažný denník dekan, ktorý je na to poverený. Prechádza si s kňazmi účtovníctvo. Raz za čas chodievame my z biskupského úradu na vizitácie. Kontrolujeme, či sú v poriadku matriky krstné, sobášne, pohrebné aj vedenie peňažných denníkov.
Cirkev okrem príspevku z rezortu kultúry žiada aj ďalšie zdroje od štátu. Prečo?
Cirkvi žiadne iné peniaze zo strany štátu nedostávajú. Samozrejme môžeme sa uchádzať o dotáciu z ministerstva kultúry, napríklad programu Obnovme si svoj dom, kde môžeme žiadať o peniaze na obnovu kultúrnych pamiatok. Asi 80 % nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku vlastní cirkev - kostoly, staré farské budovy.
Dostávame tiež peniaze na prevádzku cirkevných škôl, aj na chod charitatívny domov alebo domov sociálnych služieb. Tu je cirkev jedným z mnohých právnických subjektov, ktoré tieto špecifické služby poskytujú. Sú aj projekty Európskej únie, kde môže byť žiadateľom cirkev. Môžeme sa uchádzať aj o príspevok na dotácie v lesníctve, ak vlastníme les alebo si ho sami spravujeme.
Niekedy aj niektorá obec schváli zo svojho rozpočtu účelovú dotáciu pre farnosť. V tom prípade si použitie prostriedkov kontroluje už príslušná obec. Na lokálnej úrovni presne vedia, či sa prostriedky využili tam, kde mali.
Ako hodnotíte prepojenie politiky a cirkvi? Napríklad v prípade Štefana Kuffu, ktorý ako štátny tajomník hovoril o intronizácii Ježiša Krista za kráľa Slovenska?
Toto nemusí byť hneď spojenie politiky a cirkvi. Každý veriaci človek, ktorý sa nehanbí za svoju vieru a zapojí sa deklaratívne do niečoho, vyjadruje predovšetkým svoje osobné presvedčenie. Má na to právo. Nemusí to byť vždy šťastne a dobre načasované, zvlášť, ak sa zároveň jedná o politicky exponovanú osobu. Zasvätenie Slovenska Kristovi sa v našich kostoloch deje aj v súčasnosti. Často bez toho, aby to pútalo pozornosť celého spoločenstva. Vždy je potrebné zvážiť spôsob, akým sa takéto vyhlásenie urobí, aby sa nedosiahol pravý opak toho, čo chceme dosiahnuť. Cirkev nepotrebujete súhlas parlamentu, aby sa Slovensko zasvätilo Kristovi.
Z môjho pohľadu tu nebolo šťastne načasované, avšak žiadneho veriaceho človeka cirkev nekontroluje a nemá na retiazke. Verím, že pán Kuffa to myslel úprimne, ale aký to má efekt vidíte, ináč by ste sa ma na to nepýtali.
A čo list KBS pred parlamentnými voľbami, ktorý nepriamo ľuďom naznačoval, koho by mali alebo nemali voliť?
Je povinnosťou biskupa, ako pastiera svojho ľudu, poučiť svojich veriacich. Ale nemyslím si, že biskupi priamo povedali, koho voliť alebo nevoliť. Ak by bola politická strana, ktorá ide priamo proti kresťanským hodnotám, majú právo povedať, aby ich ľudia nevolili.
Kresťanské hodnoty si ale každý môže vyložiť ináč.
Niektoré áno. Ale niektoré nemajú široký výklad. Napríklad často diskutovaná otázka potratov. Neexistuje dvojaký výklad v cirkvi na túto otázku. Pri politickej strane, ktorá chce pretlačiť zmiernenie požiadaviek na potraty, môžeme veriacim povedať, že to nie je správne.
My kňazi to máme v istom zmysle jednoduchšie pri výbere politických strán. Môžeme sa riadiť takmer výlučne morálnymi kritériami pri ich výbere. Väčšina ľudí to ale nemá také jednoduché. Môže byť veriaci podnikateľ a nebude voliť niektorú stranu kvôli tomu, že ju chce podporiť v otázke potratov. Môže ju ale voliť pre daňové zákony. Bude ju voliť nie kvôli agende morálnej, ale pre svoje podnikateľské plány.
Avšak netreba zazlievať biskupom, že pred voľbami napíšu list. Zažil som viaceré voľby, v ktorých sa to nepáčilo ani pravici, ani ľavici, ako sa biskupi v liste vyjadrili. Bol teda dobre napísaný. Aj jedna, aj druhá strana mala pocit, že sú biskupi proti nim.
Platy kňazov sú nízke. Nemyslíte si, že môže dochádzať aj k prisvojovaniu si milodarov? Nepomohla by finančná odluka cirkvi od štátu pomohla? Pretože by ste mohli byť paradoxne viac sebestační ako napríklad v niektorých západných štátoch?
Ak je kňaz hlboko veriaci a rozpráva o Bohu a rozpráva, že sa nemá kradnúť, tak si nemyslím, že je preňho také jednoduché obohatiť sa na úkor farnosti. Možno sa nebojí kontroly štátnej, ani biskupskej, ale mal by sa báť predovšetkým Boha.
Nezabúdal by som na tento morálny a duchovný rozmer. Nie sme bežní správcovia štátnych peňazí a len tak si nechce niekto niečo uchmatnúť.
