Ladisla Rehák. (zdroj: Hej, Ty!)„A nechýbal ani jeden z najvplyvnejších slovenských podnikateľov Lacko Rehák.“ Týmito slovami uvádzala Erika Judínyová v lete 2015 reportáž v televíznej relácii Smotánka. Týkala sa jeho rodinnej dovolenky v Dubaji.
Práve cez bulvár a odľahčené reportáže sa v uplynulých rokoch čitateľom a divákom pripomínal podnikateľ, ktorého môžeme označiť prívlastkom kontroverzný. Jeho minulosť lemujú väčšie i menšie kauzy.
Jeho štart sponzoroval štát. Ako sa z Jozefa Antošíka stal úspešný podnikateľ Čítajte Kedysi patril Ladislav Rehák medzi najbohatších a najvplyvnejších Slovákov. Jeho impérium sa síce medzičasom podstatne scvrklo, stále však pôsobí vo viacerých oblastiach.
- Biznisový príbeh Ladislava Reháka opisujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
Agent ŠTB
Nájsť verejne dostupné informácie o Rehákových biznisových začiatkoch nie je ľahké. Napriek tomu, že bol obľúbencom bulvárnych médií, profilový rozhovor, ktorý by zmapoval jeho prvé podnikateľské kroky, nikdy neposkytol. Možno aj pre jednu „komplikovanú položku“ v jeho životopise.
Za socializmu pracoval Rehák pre štátny podnik Technopol, ktorý zastrešoval zahraničný obchod. A v tomto období spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).
Keď o tom v roku 2003 ako prvý informoval denník SME, Rehák už bol známym podnikateľom. To, že v takzvaných Cibulkových zoznamoch figuroval ako agent, tajný spolupracovník aj majiteľ konšpiračného alebo prepožičaného bytu, však nespochybňoval.
„Podpísal som spoluprácu dobrovoľne, nikdy som to nezatĺkal, chcel som dobrú robotu, chcel som cestovať a robiť v zahraničí. To je všetko,“ povedal v roku 2008 v rozhovore pre SME.
Ladislav Rehák sa v posledných rokoch zviditeľňoval skôr na spoločenských podujatiach. Na snímke z roku 2020 je s manželkou Máriou. (zdroj: TASR)Aby „mal pokoj“, z každej služobnej cesty písal takzvanú B-časť správy, v ktorej informoval, s kým sa stretol, koho kontaktoval a či sa neudialo niečo mimoriadne.
„Nemyslím si, že by som preto spravil kariéru,“ tvrdil o spolupráci s Štb s tým, že ho lanárili už počas základnej vojenskej služby. Vtedy to odmietol, presvedčila ho až vidina pracovného miesta v Prahe na ministerstve vnútra, ku ktorému prislúchal služobný byt.
„Podpísal som bianko papier, miesto som však nakoniec aj tak nedostal,“ spomínal Rehák v roku 2003. A zamýšľal sa, že za nesplneným sľubom mohlo byť to, že jeho teta emigrovala do Ameriky.
Tak či onak, Rehák spolupracoval s ŠtB od decembra 1981 a využíval krycie mená Bojsár a Plachta. Jeho úlohou bolo získavať poznatky o vízových cudzincoch a československých občanoch, ktorí rokovali s Technopolom.
Spoluprácu s komunistickou tajnou službou prerušil v máji 1988, keď odcestoval na dlhodobý pobyt do Švajčiarska. Podľa denníka SME prenechal svoj byt pre potreby ŠtB.
