Irán cez víkend zaútočil stovkami dronov na Izrael. Politici vo svete čakajú na reakciu a či povedie k ďalšej eskalácii konfliktu na Blízkom východe. Ohlas však určite nájde aj na globálnych komoditných trhoch.
Cena zlata sa nedávno dostala na nové rekordné úrovne. Ak budú geopolitické turbulencie eskalovať, môže z toho ďalej ťažiť, hoci to nie je jediný prorastový faktor.
Cena ropy sa tiež pohybuje na niekoľkomesačných maximách a udalosti v Izraeli ju môžu ešte viac zdvihnúť. Najmä ak by prerástli do otvorenej vojny s Iránom.
„Cena by mohla narásť až o tretinu. To by bol pre globálnu ekonomiku nový ropný šok,“ hovorí pre INDEX analytik Dominik HAPL zo spoločnosti Across Private Investments.
Cena zlata prekročila úroveň 2400 dolárov za uncu. Súvisí to s eskaláciou konfliktu na Blízkom východe?
Do určitej miery áno, ale jeho cena rastie už niekoľko mesiacov. Zlato funguje pre investorov ako poistka proti geopolitickému napätiu. Ak sa zvyšuje, rastie aj zlato. Na úrovni 2400 dolárov za uncu sa však nedokázalo dlho udržať. Keďže sa posilnil aj dolár, jeho cena išla po víkende nižšie.
Na akú úroveň môže cena zlata vystúpiť v nasledujúcich mesiacoch a od čoho to bude závisieť?
Zlato sa správa protiinflačne. Čiže ak bude rásť inflácia, malo by to pomôcť cene zlata. A bude ťažiť aj z toho, ak budú geopolitické turbulencie eskalovať. Neočakávam však, že by sa jeho cena v nasledujúcom kvartáli posilnila napríklad o 50 percent.
Prečo zlato vo veľkom nakupujú niektoré centrálne banky?
Zlaté rezervy zvyšujú najmä centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín ako Čína a Saudská Arábia. Môže za tým byť aj snaha o zníženie závislosti od amerického dolára, ktorý vo svete slúži ako rezervná mena. Keď bude čínsky jüan aspoň čiastočne krytý zlatom bude to viac ako v prípade dolára, potom môže byť pre niektorých investorov príťažlivejší.
Prečo sa, naopak, zlata zbavujú podielové fondy, keď jeho cena rastie?
Podiel zlata v podielových fondoch naozaj klesá, ale nie sú to veľké výpredaje, nejde o stratégiu fondov sa ho zbavovať. Skôr ide o to, že veľa investorov opúšťa zlaté ETF fondy a presúva sa do bitcoinových ETF fondov.
Investori, ktorí investujú do zlata, sa boja o stabilitu súčasného finančného systému, obávajú sa peňazí, ktoré nie sú ničím kryté. Preto kupujú zlato ako tradičného uchovávateľa hodnoty. Lenže aj digitálne meny využívajú podobné argumenty, preto sa investori čiastočne presunuli k nim.
Aj cena medi po vlaňajšej stagnácii stúpa. Je to pre očakávaný silný dopyt po elektrobatériách, kde sa tento kov využíva, alebo aj pre geopolitické napätie?
Je to jeden z dôvodov, ale nie primárny. Priemyselné kovy sú teraz v hľadáčiku investorov a s nimi sa vezie aj meď.
Čo sa deje na Blízkom východe? A aká bude odpoveď izraelskej armády? (otázky a odpovede) Čítajte Ktoré komodity sa ešte vezú na rastovom trende pre vojnové konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine?
Kľúčové bude sledovať vývoj ceny ropy. Od nej sa budú odvíjať aj budúce rozhodnutia centrálnych bánk o úrokoch. Ak sa súčasný izraelsko-iránsky konflikt nebude vyhrocovať, bude to pozitívny scenár pre cenu ropy, ktorá by nemala výrazne rásť.
Odvetný útok Izraela proti Iránu za dronový útok nepodporujú ani USA, ani OSN. Ak sa však na Blízkom východe rozpúta otvorená vojna ako na Ukrajine, tak to môže výrazne zdvihnúť cenu ropy.
Prečo má Irán až taký vplyv na cenu ropy, keď nie je jej dominantným exportérom?
Lebo má vplyv na dianie v Hormuzskom prielive, kadiaľ sa prepravuje veľká časť ropy z Perzského zálivu. Ak by začal blokovať prepravu, bol by to obrovský problém na trhu s ropou.
Jej cena by mohla narásť až o tretinu na 120 dolárov. To by bol pre globálnu ekonomiku nový ropný šok. Svetové HDP by sa mohlo znížiť o jeden percentuálny bod.
Vyššia cena ropy by sa preliala do vyššej inflácie. Centrálne banky by stopli svoje plány na znižovanie úrokových sadzieb. To by znamenalo, že drahé hypotéky a úvery by tu boli dlhšie a ekonomika by sa rozbiehala pomalšie. Situácia na Blízkom východe je sud s pušným prachom.
Oplatí sa teraz investovať do ťažiarskych firiem?
Vyzerá to tak, že sa to oplatí. Ťažiari zlata zarábajú na vyššej cene tohto kovu. Rastú im marže, takže v treťom kvartáli by sa to malo prejaviť aj na ich akciách. Ropa sa teraz predáva za 90 dolárov za barel, marže ropných firiem sú vysoké.
Ak na Blízkom východe nastane čierny scenár a vypukne vojna, cena ropy preskočí sto dolárov za barel a ťažiari budú mať dobré výsledky. V tom prípade by bolo možno vhodné nakúpiť ich akcie do portfólia, ak to zodpovedá rizikovému profilu investora.
Mali by mať investori záujem aj o akcie zbrojárskych firiem?
Určite, ale namiesto priameho nákupu konkrétnej zbrojárskej firmy by som odporúčal ETF fond, ktorý zahŕňa firmy zamerané na obranu, čo sú aj zbrojovky. Podporovať zbrojenie budú aj európske štáty, ktoré už rátajú s tým, že sa nebudú môcť spoľahnúť len na pomoc USA.
