HELSINKI. Spomalenie inflácie v eurozóne otvorilo Európskej centrálnej banke (ECB) dvere, aby začala toto leto znižovať úrokové sadzby.
Uviedol to v utorok člen Rady guvernérov ECB a guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn.
Zároveň však upozornil, že nepriaznivá geopolitická situácia môže takéto plány zmariť.
Rozhodnú inflácia aj konflikty
Ak aktualizácie výhľadu inflácie, základných tlakov a sily transmisie menovej politiky zvýšia dôveru v eurozóne, že miera inflácie udržateľne smeruje k cieľu ECB na úrovni dvoch percent, náklady na pôžičky v regióne by sa mohli znížiť už na júnovom zasadnutí Rady guvernérov, povedal Rehn v utorok v Helsinkách.
Takýto krok však bude závisieť aj od vývoja situácie na Ukrajine a na Blízkom východe, pripomenul. "To predpokladá, že nedôjde k žiadnym ďalším zhoršeniam, napríklad v geopolitickej situácii, a teda v cenách energií," uviedol.
Poznamenal pritom, že očakáva návrat rastu ekonomiky v eurozóne, čísla nezamestnanosti sa zlepšujú a energetickej kríze sa podarilo "zabrániť".
Európske banky žiadajú svoje zaradenie do strategického sektora EÚ Čítajte ECB minulý týždeň ponechala svoju depozitnú sadzbu na rekordnej úrovni štyri percentá už piate zasadnutie po sebe. Naznačila pritom, že ochladzovanie inflácie jej čoskoro umožní začať so znižovaním úrokov. Túto myšlienku v utorok podporil aj člen Rady guvernérov a šéf írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf.
Nezávisle od FED-u
Guvernér litovskej centrálnej banky Gediminas Šimkus deň predtým povedal, že tento rok sú možné aj viac ako tri zníženia úrokov, hoci niektorí z jeho kolegov sú opatrnejší.
Vývoj menovej politiky ECB sa môže líšiť od politiky amerického Federálneho rezervného systému (Fed), keďže ekonomiky na oboch kontinentoch fungujú odlišne, upozornil Rehn na tlačovej konferencii v utorok.
Napriek tomu, že USA majú "významný vplyv" na reálnu ekonomiku a finančné trhy, ECB nerobí svoje rozhodnutia "vo vákuu", zdôraznil.
Vyzval tiež na opatrenia na zlepšenie produktivity v eurozóne, pričom poukázal na jej vplyv na infláciu a úroveň reálnych úrokových sadzieb v strednodobom horizonte. "K zlepšeniu produktivity nedôjde cez noc. To si vyžaduje dlhodobú hospodársku politiku, ktorá podporuje investície a posilňuje šance firiem na ďalší rast," dodal.
