BRATISLAVA. Na Slovensku sa môže oddlžiť aj človek s nadštandardným príjmom. Nikto nepreveruje a nebráni oddlženiu bonitných občanov.
Na túto skutočnosť Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS) upozorňuje už dlhodobo. Legislatíva má podľa nich naďalej medzery, ktoré je potrebné odstrániť.
Platobná neschopnosť
Osobný bankrot je inštitút, ktorým môže dlžník vyriešiť svoju platobnú neschopnosť a „zbaviť“ sa svojich dlhov, funguje od roku 2006.
Za vyhlásením bankrotu sa môže však podľa inkasnej asociácie skrývať v niektorých prípadoch aj nepoctivý zámer.
„Svedčia o tom aj rozhodnutia súdov, ktoré oddlženie zrušili práve ľuďom s vyšším príjmom alebo vyššou hodnotou ich majetku,“ hovorí viceprezident asociácie Pavol Jakubov.
S tým, že oddlženie bez čiastočnej úhrady dlhov môžu využiť aj občania s nadpriemerným príjmom, nesúhlasí ani väčšina Slovákov.
Vyplynulo to z reprezentatívneho prieskumu asociácie z februára tohto roka. Viac ako pätina respondentov si myslí, že oddlženie s nulovou úhradou by nemalo vôbec existovať.
Každý dlžník by mal podľa opýtaných zaplatiť aspoň časť svojich dlhov. Ďalších 37 % opýtaných by oddlženie s nulovou úhradou umožnilo len vo výnimočných prípadoch. Napríklad len pre ľudí na hranici hmotnej núdze, ťažko chorým ľuďom, sociálne slabým rodinám s deťmi či rodičom samoživiteľom.
Potreba zmeny legislatívy
Inkasná asociácia upozorňuje na potrebu zmeny legislatívy. Keďže prax ukázala, že po inštitúte osobného bankrotu nesiahajú ľudia len s poctivým zámerom, dôležité je podľa nich nastaviť pravidlá tak, aby nebolo oddlženie zneužívané špekulantmi.
„Povinne by sa napríklad mala kontrolovať výška príjmov a veľkosť majetku dlžníka za posledných 12 mesiacov. Je potrebné stanoviť hornú hranicu príjmu žiadateľov, ktorí môžu využiť oddlženie formou konkurzu, napríklad výšku dvojnásobku minimálnej mzdy. Pri oddlžení by sa mal prioritne uplatňovať splátkový kalendár a povinnosť dlžníka preukázať poctivý zámer,“ zdôrazňuje prezident asociácie Martin Musil.
Hoci po osobnom bankrote siahajú ľudia s cieľom zbaviť sa svojich podlžností a finančných problémov, oddlžením sa „nevymažú“ automaticky všetky dlhy.
Osobný bankrot sa nevzťahuje na pohľadávky zabezpečené záložným právom, na náhrady škody na zdraví, či škody spôsobenej úmyselným konaním, na výživné, nezaplatené mzdy, peňažné tresty a za istých okolností ani na pohľadávky, ktoré majú voči dlžníkom fyzické osoby.
Rovnako sa oddlženie netýka ani sumy, ktorú musia dlžníci zaplatiť Centru právnej pomoci v súvislosti s oddlžením.
