BRATISLAVA. Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu (ZO) SR plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.
Informoval o tom vo štvrtok prezident ZO SR Filip Kasana.
Rekonštrukcia chovov
Pripomenul, že v roku 2020 bolo uzatvorené memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec v Slovenskej republike medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ZO SR a Úniou hydinárov Slovenska (ÚHS), obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy.
Zdôraznil, že slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025.
Tým prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.
"Členovia ZO SR plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín. Súčasne nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dosahov na životné prostredie," podčiarkol Kasana.
Zabezpečujú sebestačnosť
Upozornil, že v súčasnosti platná legislatíva v EÚ ani v SR chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo ZO SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného memoranda o spolupráci s ÚHS.
"Takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025," informoval.
Doplnil, že v súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec asi na 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie sa realizuje prostredníctvom obohatených klietok. To sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje. Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie.
Kasana dodal, že v záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, avšak na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje.
Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.
