Vstup Slovenska do EÚ pred dvadsiatimi rokmi prispel k rozvoju ekonomiky i bohatstva obyvateľstva, no krajina postupne začala stagnovať.
„Eurofondmi sme takmer úplne nahradili verejné investície a to bol začiatok stagnácie,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Do ďalšej dekády by si podľa neho mali lídri Slovenska predovšetkým stanoviť víziu, na nej by mala byť aj politická zhoda.
„Ak budeme po zmene každej vlády meniť aj smerovanie ekonomiky, ďaleko sa neposunieme. Budeme v dobiehaní ostatných naďalej stagnovať,“ vysvetľuje v rozhovore pre INDEX Marián KOČIŠ.
V rozhovore sa dočítate:
- V čom by sme sa pri dobiehaní Západu mohli inšpirovať od susedných krajín,
- prečo Slováci stále zarábajú menej ako Česi,
- čo Slovensko potrebuje, aby v dobiehaní Západu nestagnovalo?
Politici pri vstupe Slovenska do EÚ sľubovali rýchle približovanie k životnej úrovni Západu. Ako sa to za uplynulých dvadsať rokov podarilo?
Keď sme vstupovali do EÚ, Slovensko bolo v porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa zhruba na polovici priemeru krajín EÚ. Teraz sme podľa našich prepočtov približne na 80 percentách.
Výkon slovenskej ekonomiky rástol aj pred vstupom do EÚ. Čo bolo dôvodom?
Do EÚ sme nevstúpili bez prípravy. Roky sme viedli prístupové rokovania, plnili ekonomické míľniky, a preto sme sa stali atraktívnymi pre zahraničných investorov.
Už od roku 2000 sme videli výrazný prílev zahraničných investícií na Slovensko. Aj preto sme sa do roku 2010 dokázali priblížiť v HDP na obyvateľa k priemeru EÚ o 25 percentuálnych bodov.
Čisté zahraničné investície v tomto období boli v priemere na úrovni šesť percent HDP ročne. Roky 2000 až 2010 aj preto nazývame zlatou dekádu slovenskej ekonomiky.
Poliaci lepšie využili eurofondy
Od vstupu Slovenska do EÚ sa výkon ekonomiky k úniovému priemeru približoval pomalšie. Prečo?
