Keď za vami príde syn alebo dcéra, že sa chcú seriózne venovať hokeju, uistite sa, že to myslia vážne a potom skontrolujte rodinné financie. Ak je váš rozpočet napätý, radšej im tento šport vyhovorte.
Hokej patrí k najdrahším športom. A nestojí len výdavky v tisícoch eur, potrebujete aj veľký časový fond, pričom nejde len o to, kto bude dieťa voziť na tréningy.
V článku sa dočítate:
- Koľko stojí hokejový výstroj pre deti,
- čo všetko platí klub a čo už rodičia,
- na aké bočné výdavky sa máte pripraviť,
- koľko peňazí potrebujete na malého hokejistu na rok?
Členské sa vekom zvyšuje
Keď sa syn Miloslava Surgoša začal venovať hokeju, bol v druhej triede na základnej škole. Na skúšobnom tréningu v hokejovom klube Hoba v bratislavskej Dúbravke sa mu páčilo, a tak sa do tohto športu pustil naplno.

Od klubu na začiatok dostal prilbu, základné chrániče a tréningový dres. „Korčule sme mu kúpili staršie za dvadsať eur a hokejku mal za desať eur, takže prvého pol roka sme nemali vysoké náklady,“ spomína Surgoš.
Za menšie deti sa pred štyrmi rokmi, keď jeho syn začínal, platilo v klube členské 55 eur mesačne. S vekom sa poplatok zvyšoval, najprv na 70 eur, potom na 90 eur mesačne.
Za tieto peniaze dostal mladý hokejista štyri až päť tréningov týždenne na ľade aj na suchu (v telocvični) a tiež víkendové zápasy. Na tie potreboval zápasový dres s menom, dva v odlišných farbách, každý vyšiel na 30 eur.
Aj hokejky, ktoré stoja bežne od 40 do 120 eur, potrebuje malý hokejista aspoň dve. A ako rastie, musí ich meniť, aby mu výškovo vyhovovali.
Okrem hokejok, korčúľ a prilby patria do výstroja aj chrániče, rukavice, nohavice a veľká taška, kde sa to všetko pomestí. Celkovo vyjde nový kvalitný kompletný výstroj na 700 eur. „Našťastie, medzi rodičmi funguje burza obnoseného výstroja, takže korčule aj iné jeho časti sa dajú kúpiť lacnejšie,“ hovorí Surgoš.
Jeho syn za tri a pol roka vystriedal štyri páry korčúľ, no nové mu vďaka burze či výpožičkám od iných rodičov kupovali len raz.
Benzín a štartovné
Výzvou bol pre Miloslava Surgoša tiež časový manažment. „Tréningy boli bežne pred treťou poobede, takže ak človek nemá flexibilný pracovný čas, tak to ťažko zvládne,“ hovorí. Súviselo to aj s tým, že klub jeho syna v tom čase rekonštruoval svoj štadión a tréningy prebiehali na iných.
Na tréningy po Bratislave vozil Surgoš svojho syna autom. Na auto sa rodičia mladších hokejistov spoliehajú aj pri víkendových zápasoch. Keďže ešte nehrajú klubovú súťaž, klub im nezabezpečuje autobus, ako to robí u starších hráčov.
Okrem benzínu platia rodičia aj štartovné pre svoje deti. Jeho výška závisí od kvality a lokality štadióna. V Trnave to bolo 23 eur, v Hamuliakove len desať. Niekde bolo v štartovnom aj občerstvenie, inde zasa medaily a pohár.
Náklady stúpajú pri viacdňových podujatiach. Víkendový turnaj v Liptovskom Mikuláši vyšiel na dieťa 115 eur, rodič si priplatil ďalších vyše sedemdesiat za ubytovanie a stravu.
V rámci letnej prípravy zasa hokejisti absolvujú denný tréningový kemp. Pre malých hokejistov vychádza okolo 120 eur na týždeň. Týždenné sústredenie mimo miesta bydliska aj s ubytovaním stojí okolo 275 eur.
Malý hokejista chce byť zvyčajne s klubom zladený aj mimo ľadu. Takže rodičia často investujú aj do klubovej mikiny, tričiek a šiltoviek. Ak by sa hokejista na tréningu zranil, jeho vyšetrenia u lekárov platia rodičia. Klub má na štadióne len rýchlu zdravotnú pomoc.
Za tri a pol roka minul Miloslav Surgoš na hokej pre syna okolo štyritisíc eur, a to bez nákladov na benzín. Túto investíciu však neľutuje.
„Hoci zo syna nakoniec hokejista nebude, tak to nebol stratený čas. Naozaj sme si to užívali. Atmosféra na zápasoch a v šatni pred tréningmi bola vynikajúca a máme veľa pekných zážitkov,“ hovorí s tým, že s rodičmi spoluhráčov vytvorili dobrú partiu.
Pomáha štát, mesto aj firmy
Rodič môže sponzorovať klub dobrovoľne nad rámec bežného členského. Niektorí to robia nezištne, iní za to vyžadujú väčšiu pozornosť pre svojho nádejného hokejistu.
Okrem členských príspevkov sú hokejové kluby financované zo štátnych či z obecných dotácií a grantov, či zo sponzorských darov firiem i jednotlivcov. Mládežnícky hokej podporujú finančne lokálne firmy v každom väčšom meste na Slovensku. Niektoré aj celoštátne, napríklad Orange organizuje turnaje pre mladé hokejové talenty.
Príspevky miest, mestských častí a samosprávnych krajov sa zvyčajne pohybujú v tisíckach eur a sú určené na prenájom ľadovej plochy, tréningy a organizáciu zápasov.
„Napríklad mestá v Trnavskom kraji platia mestským klubom energie za menšie zimné štadióny, čo sú sumy od 250- do 300-tisíc eur ročne,“ vyčísľuje regionálny manažér Slovenského zväzu ľadového hokeja Michal Hudec.
Počet mladých hráčov sa po poklese počas covidovej pandémie postupne zvyšuje. Najmä v Bratislavskom kraji pribúdajú nové kluby a menšie zimné štadióny. „Stavia sa zimný štadión v Malackách, kde je veľká spádová oblasť, takže hokej by mohlo hrať viac detí,“ hovorí Hudec. Štadión stavia mesto s podporou štátu a úveru.
Orientačné náklady na nový výstroj
- Korčule: 180 eur
- Hokejka: od 40 do 120 eur
- Prilba: 70 eur
- Vesta: 85 eur
- Nohavice: 80 eur
- Chránič krku: 12 eur
- Holenný chránič: 70 eur
- Suspenzor: 20 eur
- Rukavice: 50 eur
- Taška: 100 eur