Mnohých ľudí Juraj Karpiš svojimi vyjadreniami rozhorčuje. Inflácia je podľa neho výsledkom nezvládnutej práce centrálnych bánk a ekonomický úspech USA je nafúknutý obrovskými deficitmi.
Tvrdí, že aj keď Európska centrálna banka (ECB) zníži úrokové sadzby, nemusí sa to podpísať pod lacnejšie hypotéky. V investovaní vraj nie je „ani depešák, ani metalista“, ale z každého investičného nástroja si vyberá to najlepšie.
Pre časť fanúšikov je evanjelistom bitcoinu, hoci sám upozorňuje aj na mániu, ktorá sa okolo tejto kryptomeny roztočila. „Ak niekto hovorí, že investuje do bitcoinu, tak je to skôr lístok do lotérie,“ vraví v rozhovore pre INDEX ekonóm z inštitútu INESS Juraj KARPIŠ.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- Ako môžu po znížení sadzieb zlacnieť hypotéky a aký vývoj cien nehnuteľnosti očakáva,
- Kde investuje svoje peniaze a prečo by bežný investor nemal špekulovať,
- Prečo podľa neho je cena bitcoinu na úrovni milión dolárov nereálna a čo v kryptomene vidí.
Vysoké úrokové sadzby americkú ani európsku ekonomiku nepoškodili. Prečo by ich mali centrálne banky pri nízkej nezamestnanosti a klesajúcej inflácii znižovať, ako to očakávajú trhy?
Trhy v USA pôvodne očakávali zníženie sadzieb už vlani v lete. Očakávala sa recesia, ktorá neprišla. Dnes sme v situácii, keď je otázne, či americká centrálna banka Fed tento rok sadzby vôbec zníži.
Ekonomika rastie, nezamestnanosť je na historických minimách a nevidno ani pnutie vo finančnom systéme. Fed čaká na potvrdenie, že nad infláciou vyhral, čo stále nie je zrejmé. Podľa mňa neexistuje dôvod, prečo by mal Fed znížiť úroky, skôr naopak.
Navyše, USA sú jednou z mála vyspelých krajín, ktorá po pandémii nafukuje deficit. Len za päť mesiacov tohto fiškálneho roku (začal sa v októbri 2023 - pozn. red.) dosiahol 830 miliárd dolárov.
Americká vláda za toto obdobie minula dvakrát viac, než vybrala na daniach a odvodoch. Centrálna banka by mala brzdiť, aby zachovala cenovú stabilitu.
V eurozóne je situácia odlišná.
Taliansko, Francúzsko a Nemecko stagnujú. Rastie skôr periféria eurozóny ako Španielsko a Grécko. Nemecká priemyselná produkcia zažila prepad a energeticky náročné firmy opúšťajú krajinu. Inflačné čísla sú v eurozóne nižšie než v USA. Vidím preto oveľa racionálnejší dôvod na zníženie sadzieb v eurozóne ako v USA.
Z minulosti ECB skôr opakovala kroky po Fede. Bude mať po tom, čo v minulosti podcenila infláciu, odvahu, aby zmenu v monetárnej politike urobila ako prvá?
Keď Fed priznal, že na infláciu reagoval neskoro a bola to chyba, ECB ešte koncom roka 2021 opakovala, že inflácia je dočasná. Ani teraz sa do zmeny nebude hrnúť ako prvá. Platí, že ak sa pomýlite sám, tak je to horšie, ako keď sa pomýlia všetci.
Čo spraví šéfka ECB Christine Lagardová, to sa ťažko predikuje, pretože nie je ekonómka, ale právnička a politička. Hospodársky cyklus v eurozóne je však iný ako v USA, preto je legitímne od ECB očakávať, že zníži sadzby. Stačí sa pozrieť na peňažnú zásobu v eurozóne, ktorá je v deflácii, pretože úverovanie sa spomalilo.
Nerastieme, skôr sa potácame
Zníženie sadzieb ECB by malo rozpumpovať hypotéky. Budú mať banky motiváciu znížiť úroky, ak môžu kapitál vložiť do štátnych dlhopisov za dobrý výnos?
Ak ECB zníži sadzby, prejaví sa to v znížení výnosov slovenských štátnych dlhopisov a následne sa to prepíše aj do hypoték. Vývoj výnosov štátnych dlhopisoch však závisí aj od rozpočtovej a zahraničnej politiky slovenskej vlády.
Ak bude vysielať signály, že nie sme s EÚ až takí kamaráti, môže to zvýšiť rizikovú prirážku na slovenských dlhopisoch. Zníženie sadzieb ECB sa tak nemusí v plnej miere preniesť do zníženia sadzieb hypoték.
Dvojpercentné sadzby očakávať nemožno?
