ŠTRASBURG. Európsky parlament schválil balík zákonov, ktoré posilňujú súbor nástrojov EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Nové zákony zabezpečujú, že ľudia s "legitímnym záujmom" vrátane novinárov a odborníkov z médií, organizácií občianskej spoločnosti či dozorných orgánov budú mať okamžitý, neobmedzený, priamy a bezplatný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve, ktoré sú uchovávané vo vnútroštátnych registroch a sú vzájomne prepojené na úrovni EÚ.
Vyššia kontrola transakcií, aj futbalových klubov
V registroch budú okrem aktuálnych informácií aj údaje staré minimálne päť rokov.
Nová legislatíva dáva finančným spravodajským jednotkám (FIU) viac právomocí na analýzu a odhaľovanie prípadov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj na pozastavenie podozrivých transakcií.
Balík zákonov zahŕňa rozšírené opatrenia náležitej starostlivosti a kontroly totožnosti zákazníkov, po ktorých musia takzvané povinné osoby (správcovia bánk, aktív a kryptoaktív alebo realitní agenti a správcovia virtuálnych realít) nahlásiť podozrivé aktivity FIU a iným príslušným orgánom.
Od roku 2029 budú musieť aj špičkové profesionálne futbalové kluby zapojené do finančných transakcií s investormi alebo sponzormi vrátane inzerentov a transferov hráčov overovať totožnosť svojich zákazníkov, monitorovať transakcie a hlásiť každú podozrivú transakciu FIU.
Hotovostný limit a nový kontrolný úrad
Odobrená legislatíva obsahuje aj ustanovenia o zvýšenej ostražitosti, pokiaľ ide o mimoriadne bohatých jednotlivcov (celkový majetok v hodnote najmenej 50 miliónov eur okrem ich hlavného bydliska), zavedenie celoeurópskeho limitu 10 000 eur na hotovostné platby (s výnimkou platieb medzi súkromnými osobami v neprofesionálnom prostredí) a opatrenia na zabezpečenie dodržiavania cielených finančných sankcií a zabránenie ich obchádzaniu.
Na dohľad nad novými pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí bude vo Frankfurte zriadený nový orgán - Úrad EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA).
AMLA bude poverená priamym dohľadom nad najrizikovejšími finančnými subjektmi, zasahovaním v prípade zlyhania dohľadu, vystupovaním ako centrálny uzol pre inštitúcie dohľadu a sprostredkovaním sporov medzi nimi. Nový úrad bude dohliadať aj na implementáciu cielených finančných sankcií.
Balík na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pozostáva zo šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (prijatej 513 hlasmi za, 25 proti a 33 sa zdržalo hlasovania), nariadenia o jednotnom súbore pravidiel EÚ (479 hlasov za, 61 proti a 32 zdržaní) a z Úradu na boj proti praniu špinavých peňazí (482 hlasov za, 47 proti a 38 zdržaní).
Uvedený balík zákonov ešte musia formálne prijať aj členské krajiny (Rada EÚ), potom budú zákony zverejnené v Úradnom vestníku EÚ.
EÚ môže odstúpiť od Zmluvy o energetickej charte
Europoslanci vyšli v ústrety predošlým odporúčaniam parlamentných výborov pre priemysel, výskum, energetiku a medzinárodný obchod a vyjadrili súhlas s tým, aby EÚ ako organizácia odstúpila od Zmluvy o energetickej charte.
Zmluva o energetickej charte (ECT), založená v roku 1994 na riadenie obchodu a investícií v energetickom sektore, sa stala v posledných rokoch kontroverznou. Cieľom tejto medzinárodnej zmluvy je uľahčiť medzinárodnú spoluprácu a poskytnúť rámec na ochranu investícií, obchodu a zjednodušiť riešenie sporov v oblasti energetiky.
Pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.
Európsky parlament vyjadril potrebu vystúpenia EÚ z ECT už v uznesení prijatom v roku 2022. V stredu za odstúpenie od tejto zmluvy zahlasovalo 560 poslancov, 43 bolo proti a 27 sa hlasovania zdržalo.
Po úspešnom hlasovaní v europarlamente môžu teraz aj členské štáty (Rada EÚ) prijať rozhodnutie v tejto veci kvalifikovanou väčšinou.
Zmluva je zastaralá
Europoslanci poukazovali na skutočnosť, že Zmluva o energetickej charte sa od 90. rokov 20. storočia takmer nezmenila, stala sa zastaranou a jednou z celosvetovo najspornejších investičných zmlúv, pričom v posledných rokoch sa stala ohniskom sporov.
Zákonodarcovia kritizovali skutočnosť, že veľké energetické spoločnosti ťažiace fosílne palivá cez členstvo v ECT hrozili štátom arbitrážnymi súdmi s požiadavkami na odškodnenie v miliardách eur pre to, že krajiny upúšťajú od fosílnych palív a prechádzajú na obnoviteľné zdroje energie.
Európska komisia navrhla koordinované vystúpenie EÚ a jej členských štátov z tejto zmluvy, keďže sa domnieva, že ECT už nie je zlučiteľná s klimatickými cieľmi EÚ v rámci Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody, a to najmä z dôvodu obáv z pokračujúcich investícií do fosílnych palív.
Od roku 2012 do roku 2021 bol generálnym tajomníkom Sekretariátu Energetickej charty v Bruseli slovenský kariérny diplomat Urban Rusnák.
