BRATISLAVA. Slovensko nemá stratégiu, ktorá by mu jasne určovala budúce smerovanie na ceste k prosperite a rastu.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR vo výročnej správe pre Slovensko za rok 2023 na to poukázali aj výsledky kontrol, ktoré úrad považuje za alarmujúce.
Zaostávame za susednými krajinami
„Na svojej ceste za prosperitou a rastom sa Slovensko čoraz viac potáca a stráca potrebné sily. Zaostávame za susednými krajinami aj za vyspelou Európou a tento stav sa nám nedarí zvrátiť,“ uviedol Ľubomír Andrassy, predseda NKÚ.
NKÚ v roku 2023 realizoval najviac kontrol v oblasti Efektívna a transparentná verejná správa, Slovensko IT, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Kontroly realizoval aj v strategickej oblasti Vzdelávanie, výskum a inovácie.
„Z výsledkov viacerých vlaňajších kontrol vyplýva, že štátne organizácie naďalej šafária a namiesto strategického a koncepčného riadenia, radšej na riešenie problémov čoraz častejšie používajú ako model, porušovanie zákona. Osobná zodpovednosť sa totiž v štátnych inštitúciách naďalej nevyvodzuje,“ dodal Andrassy.
Úrad informoval, že rýchlo meniace sa spoločenské podmienky ovplyvnili aj strategické nastavenie samotného NKÚ, ktorý dokáže pružnejšie a v reálnom čase reagovať na aktuálne problémy. Takto, ako dodal úrad, boli v minulom roku do plánu kontrol zaradené kontroly zamerané na systém krízového riadenia štátu. Podľa výsledkov kontrol bol nefunkčný.
„Napríklad zdravie a majetok občanov boli podľa výsledkov kontrol vystavené riziku, keďže Slovenský vodohospodársky podnik pre prístup štátu bojuje o prežitie a nedokáže zabezpečiť svoje povinnosti,“ spresnil Andrassy.
Problémy verejných rozpočtov
V správe NKÚ sa dokumentovali aj problémy verejných rozpočtov na rôznych úrovniach. Ako úrad uviedol, mnohé problémy sa nedarí riešiť dlhé obdobie, iné vznikli v ostatných rokoch v dôsledku pandémie, vojny, inflácie, ale aj zlými rozhodnutiami s dosahom na zadĺženosť štátu.
NKÚ uviedlo, že miera rastu HDP v minulom roku bola na úrovni 1,3 % a očakáva sa, že v tomto roku bude rásť iba mierne. Výdavky verejnej správy dosiahli historicky takmer 60 miliárd eur, z toho platy učiteľov rástli o 23,2 %, platy štátnych zamestnancov o 17,7 %.
Dôchodky sa valorizovali o 11,1 %, rodinný balík mal hodnotu 1,1 miliardy eur a balík kompenzácie cien energií zaťažil rozpočet sumou 3,5 miliardy eur.
NKÚ konštatoval, že výsledkom tohto je zložitý stav verejných financií a potreba ich konsolidácie. Podľa úradu, však jednoduché znižovanie výdavkov by nemalo prebiehať bez posudzovania efektu a účinku.
„Stav verejných financií v spojení s nevyhnutnými modernizačnými investíciami, na ktorých základe bude možné stavať nový rastový model Slovenska, vytvára zvýšený nárok na čo najefektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov a riadenie verejných politík,“ povedal predseda NKÚ a dodal, že konsolidácia v kombinácii so štrukturálnymi zmenami, ktoré si vyžadujú značné verejné zdroje, bude pre vládu aj parlament výzvou najbližších rokov.
