Výrazne spomalený rast cien, nízka nezamestnanosť, stúpajúce reálne mzdy a aspoň ako-tak oživená ekonomika. Indikátorov, že ťažké obdobie by sme mohli mať za sebou, pribúda. Lenže pozitívne papierové predpoklady narážajú na negatívnu slovenskú realitu.
Inflácia z dvojciferných čísel klesá pod úroveň troch percent a rada guvernérov, najvyšší rozhodovací orgán Európskej centrálnej banky, má za cieľ stlačiť ju čo najrýchlejšíe k dvom percentám.
ECB síce stále neznížila hlavnú úrokovú sadzbu a ponechala ju na rekordných 4,5 percentách, no čoraz viac rastie očakávanie, že z nej už v júni začne postupne ukrajovať.
Na tento pokles s nádejou čaká aj zamrznutý realitný trh. S vidinou, že zlacnia hypotéky a oddýchnutí Slováci sa pustia do novej doby nákupnej.
Má to však zásadný háčik. To, že sadzbami pohne ECB, ešte neznamená, že ich rovnako budú kopírovať slovenské banky. A úvery na bývanie tak automaticky nezlacnia.
Prvým dôvodom je bankový odvod, vďaka ktorému budú finančné domy veľmi neochotne menej zarábať na úverovaní. Druhý je omnoho závažnejší.
