Slovensko v tomto roku oslavuje 20. výročie vstupu do Európskej únie, ako aj 15. výročie vstupu do eurozóny. Niektorí politici vyzývajú na vystúpenie z tohto spoločenstva, oháňajú sa „diktátom z Bruselu“ a polemizujú o tom, čo dobré EÚ priniesla Slovákom.
Ekonomické dáta však hovoria jasne. Slovensko sa dve dekády zbohatlo a s ním aj jeho občania. Pozreli sme sa tiež na to, ako sa darilo susedným krajinám Visegrádskej štvorky (V4), ktoré do EÚ vstúpili v rovnakom čase.
V článku sa dočítate:
- ktorej krajine V4 sa po vstupe do EÚ podarilo najviac zbohatnúť,
- kde najviac rástli platy,
- kto dokázal najlepšie sporiť?
Viac dostávame, ako posielame
Priemerné mzdy na Slovensku od roku 2004 vzrástli 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie o približne 80 percent. To znamená, že zarábame takmer trikrát viac ako pred dvoma dekádami, pričom rast cien z vyšších platov odkrojil menšiu časť.
Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa stúpol o 76 percent. Analytici z Erste Group Research vypočítali, že ak by Slovensko do EÚ a eurozóny nevstúpilo, tento nárast by bol len 60-percentný.
Do roku 2022 pritieklo z EÚ na Slovensko prostredníctvom eurofondov 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie sme do rozpočtu EÚ prispeli sumou 13,1 miliardy eur, čo z nás robí čistého prijímateľa európskych finančných prostriedkov.
Kým v roku 2004 nezamestnanosť na Slovensku atakovala 18 percent, v súčasnosti sa pohybuje pod šiestimi percentami. Súvisí to najmä s prílevom zahraničných investícií zo západnej časti EÚ.
Otvorenie hraníc v rámci schengenského priestoru prinieslo voľný pohyb investičného aj ľudského kapitálu. Mladí Slováci môžu študovať na kvalitných univerzitách v západnej Európe za rovnakých podmienok ako ich tamojší rovesníci.
