Vláda schválila návrh nových výdavkových limitov podľa európskych pravidiel. Do parlamentu by sa mali dostať v skrátenom legislatívnom konaní.
Dostať do rozpočtu výdavkové limity sa Slovensko zaviazalo už v pláne obnovy a išlo o jedno zo zásadných opatrení, aby sa verejné financie nevymkli spod kontroly.
Výdavkové limity majú laicky povedané krotiť ministerstvá, aby nadmerne nemíňali. Ich cieľom je postupne znižovať schodok verejných financií, zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť a zabrániť „prejedaniu“ nadvýnosov z daňových príjmov.
Schválenie výdavkových limitov však vláda vymyslela šalamúnsky. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdí, že sledovať dva druhy limitov, slovenské aj tie európske, nedáva zmysel. V návrhu zákona si zvolil európske limity, pretože sú menej prísne a vláda by ich mala splniť ľavou-zadnou.
Výdavkové limity sa podľa vlády majú počítať podľa nových európskych pravidiel. Zdroj: TASR
Ako sa výdavkové limity zmenia
Problém s výdavkovými limitmi riešila už vláda Eduarda Hegera, ktorá ich mala zakomponovať do rozpočtu na rok 2023. Odmietla to s tým, že musí riešiť energetickú krízu a má plné ruky so záchranou slovenského priemyslu.
Tento argument Európska komisia uznala, ale od nastupujúcej vlády Smeru-SD, Hlasu a SNS sa očakávalo, že výdavkové limity do rozpočtu na rok 2024 zakomponuje. Inflácia klesla a energopomoc nebola akútna.
Vláda však výdavkové limity ignorovala a do rozpočtu ich nezakomponovala. Mali byť pritom jedným z opatrení, za ktoré Slovensko dostalo takmer 500 miliónov eur z plánu obnovy a štvrtá platba z plánu obnovy vo výške zhruba 800 miliónov eur bola pozastavená.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) povedal, že o limitoch konzultoval s Európskou komisiou. „Máme to odsúhlasené,“ povedal najnovšie s tým, že chce mať výdavkové limity schválené čím skôr v parlamente.
Ministerstvo financií doteraz sledovalo dva druhy výdavkových limitov - slovenské a európske. V návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý vláda schválila, si z týchto dvoch vybrala len tie európske. Kamenický tvrdí, že chce odstrániť dvojkoľajnosť, keď ministerstvo musí sledovať domáce pravidlá a zároveň európske limity.
Podľa európskych pravidiel sa bude sledovať vývoj takzvaných čistých výdavkov v rozpočte, teda bez úrokových nákladov či výdavkov na spolufinancovanie európskych programov.
Domáce limity stanovuje nezávislý fiškálny úrad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tieto limity sú síce prísnejšie, no sú lepšie šité na slovenskú realitu ako európske pravidlá. „My nechceme zadusiť štát. Potrebujeme, aby štát plnil svoje funkcie,“ povedal Kamenický s tým, že výdavkové limity boli v minulosti nastavené zle.
Európske sa ľahšie splnia
Vláda dala prednosť európskym limitom najmä preto, že ich oveľa ľahšie splní. Kým podľa slovenských limitov ich prekračuje tohtoročný rozpočet o 1,7 miliardy eur (údaje sa priebežne aktualizujú na požiadanie vlády, pozn. red.), európske limity rozpočet spĺňa bez problémov.

Európska únia na tento rok Slovensku spočítala limit pre rast čistých výdavkov na úrovni 5,7 percenta HDP, čo je luxusne vysoko. „V aktuálne očakávanom rozpočte na tento rok (2024, pozn. red.) upravené výdavky verejnej správy medziročne rastú o 4,9 percenta. Slovensko tak podľa ministerstva financií splní odporúčanie Rady EÚ,“ tvrdí ministerstvo financií v dokumente Program stability.
K splneniu európskych limitov dochádza napriek tomu, že došlo k medziročnému zvýšeniu deficitu verejnej správy o jeden percentuálny bod HDP.
Dôvodom, prečo sú európske limity miernejšie, je jednoduchý. Odporúčania na splnenie limitov boli Slovensku spísané ešte na jar 2023. Odporúčania vychádzali v čase, kedy bola oveľa vyššia inflácia, ktorá povoľovala aj vyšší rast výdavkov. Následné zníženie inflácie sa už dodatočne nezohľadnilo, čo umožňuje čistým výdavkom rásť až na spomínaných 5,7 percenta HDP.
Domáce limity majú zmysel
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tvrdí, že európske limity nezabezpečujú, že vláda bude nútená verejné výdavky skrotiť v situácií, kedy je udržateľnosť verejných financií v pásme vysokého rizika.
„Vzhľadom na zlý stav dlhodobej udržateľnosti podčiarknutý slovenskými špecifikami – najmä zásadnou demografickou zmenou – nemusí byť tento koncept (európskych limitov, pozn. red.) dostatočný,“ varuje RRZ, ktorá novelu zákona pripomienkovala.
Univerzálne pravidlá navrhované pre širokú skupinu krajín, pričom takmer všetky majú verejné financie v lepšom stave ako my, nemusia byť podľa RRZ dostatočne funkčné a pružné. Obchádzanie domácich limitov môže naraziť na článok 55a Ústavy SR a ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Európske pravidlá sú dobré skôr ako doplnok k domácim pravidlám. Slovensko je stále mladá krajina, ale bude rýchlo starnúť. Demografický šok, ktorý ohrozuje stabilitu dôchodkového systému a zdravotníctva, sa už vo väčšine európskych krajín prejavil, ale u nás sa len očakáva. Domáce výdavkové limity pred týmto šokom varujú v 50-ročnom horizonte do budúcnosti, čo európskym limitom chýba.
Európske pravidlá hovoria o konsolidácii rozpočtu o jedno percento HDP ročne, domáce pravidlá o šetrení na úrovni 0,5 percenta HDP ročne. Rozdiel je v tom, že európske limity sa dajú obchádzať šikovnými trikmi vlády.
Nerozlišujú detailne dočasné a trvalé opatrenia vlády. Čo je síce drobnosť, ale kľúčová. Napríklad zrušenie energopomoci je jednorazové šetrenie, ale v európskych limitoch sa dá považovať za trvalé opatrenie, ktorým vláda konsoliduje.
Európske limity za šetrenie považujú aj sporné zníženie príspevku do druhého piliera z 5,5 na 4 percentá, hoci do budúcnosti tento krok zhoršuje verejné financie. Prípadne vláda môže prijať opatrenia na zalepenie dier v rozpočte len na svoje volebné obdobie, ale vďaka extra peniazom môže schváliť trvalé výdavky - ako sú napríklad 13. dôchodky. Po voľbách príde nová vláda, ktorej trvalé výdavky po predchádzajúcej vláde ostanú, ale príjmy sa rozplynú. To zvýši tlak na znižovanie deficitu.
Národné výdavkové limity tieto individuálne manipulácie lepšie evidujú a zamedzujú vláde hrať sa s konsolidáciou len naoko.
