Problémový a dlhodobo odkladaný úsek diaľnice D1 medzi Turanmi a Hubovou má podľa štúdie uskutočniteľnosti Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) stáť 1,9 miliardy eur (s DPH). Je to oveľa viac, než sa doteraz predpokladalo.
Viac ako polovicu nákladov na 13,5-kilometrový úsek zhltnú tunely Korbeľka a Havran. Poslednú nerozostavanú časť diaľnice medzi Bratislavou a Košicami chcú rezort dopravy a NDS začať budovať čím skôr.
Samotná výstavba diaľnice a tunelov vyjde na 1,7 miliardy eur, zvyšok sa plánuje na výkupy pozemkov, prípravu dokumentácie a stavebný dozor, a tiež ako rezerva na nepredvídané výdavky.
K novej štúdii sa má do 30 dní vyjadriť Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií. Dopravní analytici zatiaľ tvrdia, že tak skoro sa na tomto úseku pracovať nezačne.
V článku sa dočítate:
- Prečo narástla cena diaľničného úseku Turany-Hubová,
- kedy bude vyhlásená súťaž na jeho zhotoviteľa,
- kedy by úsek mohol byť hotový.
Cenovka ešte nie je konečná
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) ešte v marci tvrdil, že odhadovaná suma na výstavbu diaľničného úseku, ktorý spojí Turiec a Liptov, sa pohybuje okolo jednej miliardy eur.
„Je to údaj spred niekoľkých rokov, medzitým do cenotvorby vstúpila inflácia spojená s krízou po covide a vojnou na Ukrajine. Preto sme dali projekt zaktualizovať z pohľadu nákladov,“ vysvetľuje aktuálny rozdiel v odhade hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková.
„Suma je za súčasných podmienok reálna a zohľadňuje všetky dostupné informácie o geologických či ostatných pomeroch v danom teréne,“ tvrdí hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
Fraška Višňové trvá vyše 20 rokov. Kedy šoféri konečne obídu Strečno? (otázky a odpovede) Čítajte Ani cenovka vo výške takmer dvoch miliárd eur nemusí byť konečná. Tú stanoví až súťaž na zhotoviteľa, ktorá by podľa Ráža mohla byť vyhlásená v lete.
„Keďže ceny stavebných prác sa už zastabilizovali, súťaž môže priniesť aj nižšiu cenu,“ mieni riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.
Diaľničiari v štúdii uskutočniteľnosti píšu, že dobudovanie úseku Turany-Hubová má vysokú prioritu, lebo je to posledný chýbajúci úsek na diaľnici D1. Navyše, súčasná cesta I. triedy kapacitne nestíha intenzite dopravy. Premávka je na nej nebezpečná, prechádza viacerými obcami a tvoria sa tam zápchy.
Výstavba diaľnice bude financovaná zo štátneho rozpočtu, hoci ministerstvo dopravy na ňu chce získať aj príspevok z európskeho programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF). Ten slúži na financovanie výstavby transeurópskej dopravnej siete TEN-T.
Diaľničný úsek medzi Turanmi a hubovou bude mať 13,5 kilometrov. (zdroj: NDS)Prečo pri Prešove stavali lacnejšie
Výstavba tunelov Korbeľka (5 868 metrov) a Havran (2 820 metrov) má podľa štúdie vyjsť na 896 miliónov eur bez DPH.
Aj keď náklady na tunely sa nedajú automaticky porovnávať, keďže každý je pre geologické podmienky špecifický, predsa sa niektorým odborníkom zdá odhad na Korbeľku a Havran privysoký.
„Kilometer má stáť v priemere vyše sto miliónov eur bez DPH, čo sa javí ako prehnané. Tunely severného obchvatu Prešova stoja na kilometer 50 až 60 miliónov eur,“ upozorňuje bývalý analytik ÚHP Patrik Turzák.
Pripúšťa však, že Havran a Korbeľka môžu vyžadovať rozsiahlejšie stavebné opatrenia na ochranu podzemnej vody.
Aj Ondrej Matej pripomína, že pri Prešove neboli problémy s ochranou podzemnej vody ani s prísnejšou ochranou životného prostredia. Len prípravné práce na výstavbu tunelov v zložitom geologickom prostredí môžu podľa neho stáť 150 miliónov eur.
Ráž v polovici marca po stretnutí so starostami obcí z Liptova a Turca hovoril, že jedinou možnou alternatívou výstavby úseku Turany-Hubová je tunelový variant. V hre bol dlho aj povrchový variant s estakádami.
Väčšina z ôsmich obcí podporuje tunelový variant. Proti sú len Krpeľany a Ratkovo, pretože sa obávajú straty podzemných vôd. Podali preto odvolanie voči výnimke z vodnej EIA, čo je posúdenie vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti o ňom rozhoduje ministerstvo životného prostredia.
Diétna štúdia
Štúdia realizovateľnosti je, ako vraví Patrik Turzák, „diétna“. Má len šesť strán a chýba mu v nej analýza rizík: „NDS určite nechce zopakovať problémy ako na úsekoch pri Ružomberku a Višňovom.“
Tunel Višňové pri Žiline je príkladom zlyhania štátu pri príprave a budovaní diaľnic. Hoci sa začal raziť už v roku 2015, stále nie je dokončený. Najnovší termín je v roku 2025.
Kvalitná riziková analýza by tiež mohla slúžiť ako podklad pre súťaž na zhotoviteľa. NDS má v tomto ohľade viacero možností. Buď zabezpečí podrobnú dokumentáciu a stavebníka vyberie až na záver, alebo najprv vysúťaží konzorcium projektantov a stavebných firiem, ktoré stavbu doprojektuje a postaví.
Pokiaľ ide o formu verejného obstarávania, okrem otvorenej verejnej súťaže si NDS môže podľa Mateja vybrať rokovacie konanie so zverejnením. Keďže diaľnice sa bude stavať zo štátneho rozpočtu, a nie z eurofondov, je to legitímna možnosť.
„Štát si vyberie tri-štyri stavebné firmy a rokuje s nimi napriamo o cene a o termíne dostavby. Aj takto dokáže vyrokovať lepšiu cenu,“ tvrdí Matej.
Priame rokovacie konanie je menej transparentné ako otvorená verejná súťaž, do ktorej sa môže prihlásiť každý, kto spĺňa stanovené podmienky. Na druhej strane, prax je taká, že pre námietky neúspešných uchádzačov môže trvať dlhšie.
Kedy sa začne stavať
Začiatkom apríla ministerstvo dopravy podalo žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na nový diaľničný úsek, hoci envirorezort ešte nerozhodol o námietkach obcí.
Rážovu predstavu o vyhlásení tendra na zhotoviteľa v lete tohto roka považuje Ondrej Matej za nereálnu. Skôr to vidí na jeseň. Priame rokovacie konanie môže podľa neho trvať pol roka, verejná súťaž aj pol druha roka. Takže stavať by sa mohlo začať najskôr v roku 2026.
Termín začatia výstavby zatiaľ rezort dopravy ani NDS nechcú spresňovať. Rovnako si netrúfajú odhadnúť, kedy by tento stavebne komplikovaný úsek mohol byť dokončený. V aktualizovanom harmonograme diaľnic sa spomína rok 2032.
Výstavbu by mal urýchliť nový zákon o strategických investíciách, ktorý parlament schválil koncom apríla. Ráž vtedy tvrdil, že umožní skrátiť prípravné procesy stavieb z osem rokov na štyri.
Na základe tohto zákona môže štát ľahšie vykupovať a vyvlastňovať súkromné pozemky.
