Autor je riaditeľom Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) pred niekoľkými týždňami predstavil návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
V skratke má predložený návrh za cieľ od januára 2025 zdaniť sladené nealkoholické nápoje bez ohľadu na typ alebo množstvo použitého sladidla. Je úplne irelevantné, či výrobca používa cukor, alebo sukralózu, stéviu, aspartám, acesulfám K a iné podobné sladidlá.
Priplatíme si desiatky percent
Na základe skúseností zo zahraničia vieme, že takáto daň sa pravdepodobne úplne prenesie do celkovej ceny nápoja. Zdražovanie bude ďalej podporené tým, že spotrebná daň zvýši základ, z ktorého sa počíta DPH a rovnako aj obchodná marža.
V konečnom dôsledku tak vybrané nápoje môžu zdražieť až o desiatky percent. Prepočítajme si vybrané produkty.
Štát získa viac ako 115 miliónov eur ročne
Ministerstvo financií očakáva, že na dani a s ňou spojenou vyššou DPH by v ideálnom prípade mohlo vyzbierať cez 123 miliónov eur ročne.
Po úprave o očakávaný dynamický efekt – päťpercentný pokles spotreby – ministerstvo očakáva výnosy približne 117 miliónov eur ročne. Gro vyzbieraných peňazí (približne 70 percent) by malo pochádzať z klasických sladených a ochutených nealkoholických nápojov, teda malinoviek a limonád. Nasledujú energetické nápoje (9 percent), džúsy (7 percent) a sirupy (7 percent).
V prvom roku zdanenia, teda v roku 2025, bude výnos dane ešte nižší – len 85,4 milióna eur. Je to najmä pre očakávané predzásobenie sa a dopredaj starších nápojov. Slovensko pritom v budúcom roku čaká konsolidácia verejných financií na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu alebo 1,4 miliardy eur. Daň teda nezabezpečí ani desatinu konsolidačných potrieb.
Konsolidáciu zaplatia chudobní i alergici
Spotrebné dane sú zo svojej podstaty regresívne, a teda najviac zasahujú nízkopríjmové skupiny. Daň je postavená na sadzbe na liter a nie percente z ceny nápoja. Na najchudobnejších doľahne ešte viac.
Ako sme ukázali v tabuľke vyššie, práve lacnejšie privátne značky zastrešené obchodnými reťazcami zdražia najviac, často až o desiatky percent. To však nie je všetko.
Daň sa dotkne aj rastlinných alternatív k mlieku, akými sú napríklad sójové, mandľové, kokosové, ryžové či ovsené nápoje.
Tieto nápoje sú vhodnou alternatívou ku konzumácii kravského mlieka pre ľudí, ktorí majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka, trpia intoleranciou laktózy (mliečneho cukru), vylúčili konzumáciu mlieka pri liečbe akné alebo im mlieko jednoducho nechutí, poprípade sa rozhodli pre vegánsky životný štýl či uprednostňujú rastlinnú výživu pre jej nižší dopad na životné prostredie.
Laktózová intolerancia je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou a na Slovensku ju má podľa odhadov 10 až 30 percent populácie, teda minimálne každý desiaty Slovák alebo Slovenka.
Podľa návrhu zákona si ľudia, ktorí trpia určitým zdravotným znevýhodnením, a ktorí už teraz platia za alternatívy k mlieku viac, priplatia. Budú znášať bremeno konsolidácie verejných financií.
A to všetko na (podľa nás) zvláštnom základe. Klasické kravské mlieko totiž obsahuje na 100 mililitrov okolo 4,9 gramu mliečneho cukru. Pretože sa cukor v tomto mlieku vyskytuje prirodzene, dani podliehať nebude.
Na druhej strane vybraný mandľový nápoj obsahuje len 2,8 gramu cukru na 100 mililitrov. Keďže je však tento cukor pridaný, dani už podliehať bude, a to aj napriek tomu, že obsah cukru je nižší než v prípade klasického kravského mlieka.
Aj výpočty ministerstva financií ukazujú, že výber dane z rastlinných nápojov bude zanedbateľný – menej ako pol percenta celkového výnosu. Dosah na skupinu, ktorá je už dnes vystavená výrazným nákladom, však zanedbateľný nebude.
Je proteínový nápoj horší ako energetický?
Daň disproporčne zasiahne aj športovcov, ktorí pri cvičení siahajú po rôznych proteínových, izotonických či BCAA koncentrátoch.
Tieto práškové koncentráty obsahujú určité množstvo sladidla, ktoré im dodáva príchuť. Nápoje tohto druhu pomáhajú športovcom a športovkyniam zlepšovať výkon – nemožno súhlasiť s ich jednoduchým prirovnávaním k ostatným sladeným nápojom.
V pomere na liter vyrobeného nápoja by bola daň na športové koncentráty v niektorých prípadoch ešte vyššia než na ostatné sladené nápoje. Napríklad 2,5-kilogramové balenie proteínového koncentrátu by bolo podľa návrhu pokryté spotrebnou daňou vo výške 10,75 eura. Takéto balenie pritom v súčasnosti stojí 41,95 eura.
Navrhovaná daň teda predstavuje viac ako 25 percent jeho súčasnej ceny a po novom by zaň športovci mohli zaplatiť okolo 54,85 eura (po zarátaní dane a zvýšenej DPH).
Podľa odporúčaného dávkovania sa z takého balenia dá vyrobiť 25 litrov nápoja – pri spotrebnej dani 10,75 eura je teda sadzba dane (pred zarátaním zvýšenej DPH) až 0,43 eura na liter vyrobeného nápoja – to je viac ako 0,15 eura za liter pri malinovkách alebo 0,30 eura za liter pri energetických nápojoch.
Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.
