Máloktorá slovenská firma sa mohla pochváliť takými úspechmi ako ZTS Výskumno-vývojový ústav (VVÚ) Košice. Jej pracovníci napríklad spolupracovali s Európskou organizáciou pre jadrový výskum, ktorú verejnosť pozná pod skratkou CERN.
Vývojárske a obchodné úspechy sa však podnik zjavne nepretavil do udržateľnej ekonomickej kondície, pretože skončil v konkurze.
Konkurzné konanie vyplavuje na povrch drsnú ekonomickú realitu. Dlhy sú astronomické a doplatia na ne firmy, individuálni súkromní veritelia, ako aj daňoví poplatníci.
- Príbeh ZTS VVÚ Košice opisujeme v ďalšej časti seriálu Posledná kapitola.
Prežili revolúciu
Deväťdesiate roky boli očistcom pre tradičné slovenské podniky. Ten, ktorý dokázal prežiť prechod na trhové hospodárstvo, mal v ďalších rokoch veľkú šancu na rozmach. Košickí výskumníci tento míľnik napriek neľahkej východiskovej pozícii zvládli.
ZTS VVÚ Košice vznikol v roku 1981 ako samostatný právny subjekt v rámci štátneho koncernu ZTS. Zamestnával vývojárov, ktorí sa sústreďovali na špeciálne automobily a vojenskú techniku. Koncom 80. rokov v ňom pracovalo 380 ľudí.
V prvej vlny kupónovej privatizácie bol ústav sprivatizovaný. Získali ho jeho manažéri, ktorí stáli pred náročnou úlohou nájsť nových odberateľov.
„Museli sme sa preorientovať zo špeciálnej techniky, ktorá zamestnávala až 70 percent našich kapacít, na civilnú,“ hovoril v roku 2001 pre Hospodársky denník generálny riaditeľ ústavu Ivan Kučár.
„Doslova sme spávali v autách a prečesávali celú republiku, aby sme našli akúkoľvek prácu, ktorou by sme dokázali udržať firmu pri živote,“ naznačoval.
Na vrchole
Košičania stavili na jadrovú energetiku, dopravno-manipulačnú techniku a robotiku. V ponuke mali automatizované systémy, ale aj zariadenie na vyhľadávanie a likvidáciu výbušnín. Ukázalo sa to ako dobrý krok.
Zoznam referencií je pomerne pôsobivý, sú na ňom firmy ako Kappa Štúrovo, U. S. Steel Košice, Enel či ružomberské papierne SCP, ale aj Severoatlantická aliancia (NATO).
Za jeden z top úspechov možno považovať zákazku pre urýchľovač CERN-u vo Švajčiarsku. Vývojári z Košíc preň vytvorili špeciálne robotické súpravy, slúžiace na ukladanie kryomagnetov. Ide o 16-metrové valcové teleso s hmotnosťou 34 ton.
„V medzinárodnom tendri na dodávku tohto zariadenia sme porazili 87 firiem z celej Európy. Výber prebiehal absolútne bez lobingu. Odberateľa zaujímala len technická úroveň riešenia a ponuka, ktorá musela byť spracovaná na úrovni projektu. Aj preto sme porazili Nemcov, Francúzov či Britov,“ hovoril Kučár pre Trend.
ZTS VVÚ Košice patril dlhé roky medzi dodávateľov CERN-u. (zdroj: TASR)V problémoch
Z ekonomického pohľadu striedal košický podnik lepšie aj horšie roky. V roku 2014 jeho tržby neprevýšili 1,6 milióna eur, o rok neskôr atakovali hranicu osem miliónov eur, aby v ďalšom klesli na 2,4 milióna eur.
Následne tržby až do roku 2018 kontinuálne rástli, no potom začali pomerne prudko padať. V roku 2019 predstavovali 3,6 milióna eur, o rok na to už neprekonali hranicu troch miliónov eur a v roku 2021 sa prepadli na 1,5 milióna eur.
Keď firme kontinuálne klesajú tržby, neznačí to nič dobré. Navyše, prišla covidová pandémia a jej ekonomické dosahy zasiahli košický ústav natoľko, že požiadal o dočasnú súdnu ochranu pred veriteľmi.
„Neočakávaná pandémia priniesla na našich trhoch spomalenie, ktoré sa prenieslo do posunutia termínov. Výsledkom je zhoršený cash flow a následná druhotná platobná neschopnosť,“ vysvetľoval v septembri 2020 pre Hospodárske noviny obchodný riaditeľ Igor Seman.
Napriek tomu ubezpečoval, že firma sa z problémov vyhrabe, pretože má podpísané kontrakty na vývoj robotických systémov pre biochemické laboratóriá, na bezpečnostné riešenia s využitím umelej inteligencie a niekoľko zákaziek pre zahraničných partnerov.
Keď sa ochrana pred veriteľmi skončila, jeden z nich, spoločnosť Dom Zdravého Života, sa obrátil na súd, na ktorom požiadal o vyhlásenie konkurzu ZTS VVÚ. Konkurzné konanie však súd zastavil, keďže ústav pohľadávku zaplatil.
O pár mesiacov neskôr však riešil ďalšieho veriteľa, spoločnosť SHM Partners, ktorý tiež žiadal o vyhlásenie konkurzu.
Vedenie košického ústavu vtedy pre Denník E vysvetľovalo, že finančné problémy pramenia v nezaplatených dodávkach pre štátny podnik Javys, ktorý zastrešuje nakladanie s jadrovým odpadom. INDEX koncom roka 2021 informoval, že sa chystá dražba sídla spoločnosti.
Budova ZTS VVÚ v Košiciach, ktorá skončila v dražbe. (zdroj: Auctio GH)V konkurze
Začiatkom roka 2022 ZTS VVÚ poslal médiám tlačovú správu, v ktorej spomínal nového investora:. „Rokovania trvali takmer celý rok 2021, v súčasnosti sú podmienky investície dohodnuté a dochádza ku konsolidácii spoločnosti.“
Čudné na tomto vyhlásení bolo, že neobsahovalo meno investora. Hoci vraj vďaka nemu Košičania získali „viaceré významné kontrakty na dodávku zariadení do zahraničných jadrových elektrární“.
Aj táto pomoc mohla firme pomôcť k tomu, aby súd opäť zastavil konkurzné konanie. No opäť iba dočasne.
Vo februári 2023 sa na súde objavil nový návrh na vyhlásenie konkurzu. Aj keď sa vedenie podniku znova snažilo predísť najhoršiemu a pripravovalo reštrukturalizáciu, tentoraz už neuspelo.
V lete 2023 súd vyhlásil konkurz. Po desiatich mesiacoch sú známe následky podnikania ZTS VVÚ v posledných rokoch.
V skratke, môžeme ho zaradiť medzi firmy, ktoré v posledných rokoch za sebou zanechali najväčšie dlhy. Do konkurzu sa prihlásilo 124 veriteľov, ktorí si prihlásili 786 pohľadávok v celkovej hodnote 5,7 milióna eur. Len dlhy voči štátnym inštitúciám dosahujú takmer jeden milión eur.
Najvyššiu pohľadávku za 753-tisíc eur si prihlásila maďarská spoločnosť Jeszma, ktorá iniciovala aj dražbu budovy ústavu na Zbrojničnej ulici v Košiciach. Práve Jeszma mala byť tým tajomným investorom, ktorý mal ZTS VVÚ zachrániť.
Medzi najväčších veriteľov ústavu patrí aj ministerstvo hospodárstva, ktoré si prihlásilo vyše polmiliónovú pohľadávku. Vznikla ešte v roku 2017, keď ZTS VVÚ od štátu získal eurofondy.
Konkurzné dokumenty ukazujú, že firma plátala zlé obdobia aj pôžičkami od fyzických osôb. Jedna z nich jej v roku 2017 požičala 420-tisíc eur, z ktorých Košičania vrátili len 80-tisíc. Ich veriteľ teraz aj s úrokmi vymáha 512-tisíc eur.
Pohľadávku v hodnote takmer pol milióna eur si nárokuje tiež štátny Inovačný fond. Na zozname veriteľov je viacero ďalších firiem, zdravotné poisťovne, mesto Košice, Žilinská univerzita, ale aj zamestnanci a spolumajiteľ ústavu.
Spálená zem
Šanca, že veritelia získajú späť relevantnú časť svojich pohľadávok, je malá. Najlukratívnejšie nehnuteľnosti podniku sú predané, profitovali z toho zabezpečení veritelia.
Konkurzný správca síce našiel nejaký majetok, najmä stroje a menšie pozemky, ich hodnota však nebude dostatočná.
Bilancia konkurzného konania ukazuje, že po ZTS VVÚ zostala spálená zem. Podnik v posledných rokoch fungoval na pôžičkách a financie plátal, ako sa len dalo.
ZTS VVÚ je príkladom, že aj úspešný príbeh môže pomerne rýchlo dostať smutný koniec. Či sa oň výraznejšie pričinili manažérske zlyhania, alebo externé vplyvy, je otázne.
Maďari poslali do dražby historickú budovu košických výskumníkov Čítajte Vedenie podniku s médiami nekomunikuje. Podľa Registra partnerov verejného sektora sú jeho konečnými užívateľmi výhod Jaromír Jezný a Ivan Kučár.
Ivan Kučár však pre INDEX hovorí, že vo firme dlhodobo nepôsobí. „Firmu som budoval dlhé roky a odovzdával Jeznému vo výbornej ekonomickej kondícii ako aj zabezpečením firmy na päť až osem rokov po mojom odchode,“ naznačuje.
Ten vysvetľuje, že nastupujúce vedenie upozorňoval na možné riziká. „Upozorňoval som predstavenstvo, že stav je udržateľný len počas výroby puzdier a potom spoločnosť musí skončiť v konkurze,“ opisuje.
Na firmu podľa jeho slov nemal v posledných rokoch žiadny vplyv. „Ostal som ako konečný užívateľ výhod s možnosťou len trpko sa prizerať ako spoločnosť postupne krachuje bez možnosti na tom niečo zmeniť. Pozerať ako sa devastujú výsledky mojej 15-ročnej práce na vybudovaní špičkového pracoviska a ako sa mojich 25 percent akcií mení na zdrap papiera,“ uzatvára Kučár.
