BRATISLAVA. Mimoriadnu situáciu počas pandémie covidu-19 zvládlo Slovensko vďaka aktívnemu nasadeniu samospráv a väčšinu zodpovednosti prebrali hygienici a lekári. Uviedol po doterajších kontrolách a zisteniach predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Zo zistení vyplývajú problémy spojené s efektívnosťou, hospodárnosťou a účelnosťou použitia financií počas pandémie.
„Po prvej vlne pandémie neboli napriek upozorneniam prijaté také opatrenia, aby boli reakcie pri druhej vlne pružnejšie. Problémy pretrvávali v Správe štátnych hmotných rezerv, Bezpečnostnej rade, ale aj v Pandemickej komisii,“ upozornil Andrassy.
NKÚ vypracoval zo zistení súhrnnú správu, ktorú zaslal premiérovi Robertovi Ficovi, ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej, predsedovi parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimírovi Balážovi, hlavnej hygieničke Tatiane Červeňovej či vedeniu samosprávnych združení.
Hmotné rezervy nefungovali správne
Aktuálne NKÚ finišuje s kontrolou nákupu, skladovania a likvidácie vakcín proti ochoreniu covid-19. Výsledky tejto kontroly zašle nielen slovenským štátnym inštitúciám, ale aj Európskemu dvoru audítorov a Európskemu parlamentu.
Analytici NKÚ sa tiež začali venovať zberu údajov o výdavkoch na mobilné odberové miesta, tzv. MOM-ky. Na základe rizikovej analýzy sa rozhodne o prípadnej kontrole.
Pri kontrole Správy štátnych hmotných rezerv v roku 2020 dospela NKÚ k záveru, že kompetencie a procesy v tejto inštitúcii neboli nastavené správne a účinne. Orgány krízového riadenia nekonali, neplnili si svoje povinnosti a neprispeli k flexibilite systému.
Zároveň do činnosti Správy štátnych hmotných rezerv zasahovali aj orgány bez zákonného oprávnenia a v čase výkonu kontroly nebola táto inštitúcia dostatočne pripravená na pandémiu.
Štát nebol pripravený na masívne vyplácanie finančnej pomoci
Kontrolóri sa pozreli aj na pomoc podnikateľom počas pandémie. Z kontroly vyplynulo, že pri schvaľovaní a prerozdeľovaní pomoci naprieč viacerými rezortami chýbal zastrešujúci koordinačný orgán covidovej pomoci, ktorý by usmerňoval poskytovateľov pomoci a zjednotil postupy.
Informačné systémy rezortov neboli prepojené. Neexistoval jednotný register žiadateľov o podporu, ku ktorému by mali prístup zainteresované ministerstvá.
Slabé kontrolné mechanizmy niektorých poskytovateľov pomoci boli ďalším zistením kontrolórov. „Štát nebol pripravený na masívne a rýchle vyplácanie finančnej pomoci, ale na druhej strane je pozitívom transparentnosť samotného procesu poskytovania pomoci, ako aj jej administratívna nenáročnosť,“ zdôraznil Andrassy.
Z celkovej poskytnutej pomoci počas pandémie vo výške takmer 2,5 miliardy eur sa viac ako 71 percent využilo na udržanie zamestnancov a zvyšok čerpali samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Nezastupiteľná úloha samospráv
Mimoriadna situácia spôsobená vypuknutím pandémie výrazne ovplyvnila aj činnosť miestnej samosprávy. Mestá a obce mali pri jej riešení nezastupiteľnú úlohu, preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia aj v čase, keď orgány krízového riadenia len diskutovali o možných opatreniach.
Kontrolou sa zistilo, že najväčší dopad pandémie covid-19 na rozpočty miest a obcí sa v roku 2020 prejavil pri výnosoch z dane z príjmov fyzických osôb. Viaceré samosprávy pristúpili k zvyšovaniu miestnych daní a poplatkov a tým čiastočne vyrovnávali výpadok daňových príjmov.
„Okrem toho zlú finančnú situáciu obcí pomáhal riešiť štát aj bezúročnými pôžičkami, splácanie časti pôžičiek im nakoniec minulý rok vláda odpustila. Tu je otázne, či táto forma pomoci bola tá najvhodnejšia,“ uviedol šéf národných kontrolórov.
V súvislosti so školstvom sa kontrolóri pozreli na rozsah a adresnosť aktivít rezortu školstva pri zmierňovaní dopadov pandémie na vzdelávanie žiakov.
„Počas prvej vlny pandémie covid-19 nebolo do dištančného vzdelávania zapojených 52-tisíc (7,5 percenta) žiakov základných škôl a stredných škôl a takmer 128-tisíc (18,5 percenta) žiakov sa neučilo prostredníctvom internetu. Situácia bola kritická predovšetkým v školách s vysokým zastúpením žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a v špeciálnych školách,“ pripomenul predseda NKÚ.
Päť kontrol a tri analýzy
Prvý prípad ochorenia covid-19 bol na Slovensku oficiálne zaznamenaný 6. marca 2020. Núdzový stav bol vyhlásený o desať dní neskôr a počas nasledujúcich dvoch rokov boli prijímané rôzne opatrenia.
NKÚ doteraz v súvislosti s pandémiou vykonal päť kontrol, tri analýzy a vybrané aspekty pandémie boli súčasťou stanovísk k návrhom štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.
Aktivity úradu boli zamerané na riadenie pandémie a zabezpečenie potrebného materiálu, podnikateľskú sféru, školstvo, ale aj samosprávu.
