Sociálna sieť Twitter mala pod vedením bývalého riaditeľa Jacka Dorseyho množstvo neduhov. Bola miestom pre špecifickú sortu ľudí, nedokázala lákať nových používateľov tak ako konkurencia.
Stagnovala v tržbách, topila sa v miliardových stratách. Jedna skupina kritikov upozorňovala, že dostatočne nezasahuje proti nenávistným prejavom a dezinformáciám, druhá skupina tvrdila, že cenzuruje legitímne názory.
Twitter technologicky nestíhal Facebooku, Instagramu ani Tik Toku. Investori hovorili o prezamestnanosti, ľudia zvnútra firmy zasa o zlej pracovnej morálke.
V ekosystéme Twittera si renomé vybudoval bývalý americký prezident Donald Trump, ale aj zakladateľ automobilky Tesla Elon Musk. Jeho profil má v súčasnosti 184 miliónov sledovateľov.
Musk na sieti trávi viac času, než by sa od zaneprázdneného manažéra a podnikateľa čakalo. Komentuje na nej svetové dianie, zdieľa kontroverzné názory a cielene vypúšťa citlivé biznisové informácie.
Jedným tvítom dokázal napríklad ovplyvniť kurz akcií Tesly na burze, za čo dostal mastnú pokutu od Komisie pre cenné papiere.
Svojím nastavením patril do tej skupiny kritikov, podľa ktorej vedenie Twittera potláčalo slobodu slova. Svoju averziu vystupňoval počas covidovej pandémie, ktorá priniesla aj vlnu pseudoargumentov proti očkovaniu a lockdownom.
A keď sieť v roku 2021 zablokovala Trumpovi účet s tým, že predstavuje „nebezpečenstvo ďalšieho podnecovania násilia“, Musk sa rozhodol, že ju kúpi. Jeho výstredný, a okrem iného predražený krok, zatiaľ biznisovo nedáva zmysel.
Musel si požičať
Akcie Twittera začal Musk potichu skupovať začiatkom roka 2022. Získal deväťpercentný podiel, čím sa stal jeho najväčším akcionárom. Na svojom profile sa chválil, že ak by chcel, kúpi firmu celú a pridal zopár tvítov o ohrozenej slobode prejavu.
Mimochodom, Musk o skupovaní akcií neinformoval regulačné úrady, preto ho vyšetrujú, či neporušil americké zákony o cenných papieroch. Transakcie oznámil až v apríli 2022, keď už bol presvedčený, že Twitter kúpi celý.
Predstavenstvo siete sa s Muskom relatívne rýchle dohodlo. Potom však excentrický miliardár začal cúvať. Ukazoval na analýzu, podľa ktorej bol podiel falošných účtov na platforme vyšší než päť percent deklarovaných v kúpnej zmluve.
V skutočnosti si však predovšetkým uvedomil, že vytvoriť z Twittera ziskovú mašinu, akou je Facebook alebo Instagram, bude nákladné a zdĺhavé. Problémom boli aj financie, keďže Musk mal za sieť zaplatiť 44 miliárd dolárov, ktoré nemal.
Keď v júli 2022 oznámil, že od zmluvy odstupuje, predstavenstvo Twittera naňho podalo žalobu, a tak magnáta k transakcii dotlačilo. Musk musel odpredať časť akcií Tesly, ďalšie miliardy mu požičali banky.
Sága, do ktorej sa dobrovoľne namočil, mu neodčerpala len peniaze, ale aj energiu a čas. Investori mu vyčítali, že rieši nepodstatný biznis a ohrozuje ich investície v Tesle. Musk totiž šéfoval Twitteru až do júna 2023, keď jeho vedenie odovzdal Linde Yaccarinovej.
Sloboda, keď vyhovuje
Sociálna sieť medzičasom prešla viacerými zmenami. Premenovala sa na X, pribudli na nej nové dizajnové prvky a zmenil sa spôsob moderovania obsahu, zlepšil sa tiež odporúčací algoritmus. Okrem toho, Musk ju finančne okresal na kosť.
Hneď po nástupe prepustil polovicu zo 7500 zamestnancov a neskôr ich počet znížil pod dvetisíc. Tí, ktorí ostali, dostali o druhej nadránom e-mail s upozornením, že nový šéf od nich očakáva „extrémne hardcorové“ pracovné nasadenie.
