BRATISLAVA. Ľudia pracujúci v noci by mali mať odmeny na úrovni európskych krajín. Dôvodom je, že Slovensko má najväčší podiel nočnej práce v rámci EÚ.
Uviedla to v diskusnej relácii TA3 V politike ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas), v súvislosti s pripravovaným automatom výpočtu minimálnej mzdy.
Problémy v konkurencieschopnosti
Poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Marián Viskupič hovorí, že by to mohlo spôsobiť problémy v konkurencieschopnosti Slovenska.
"Je pripravovaný zákon, kde by sa znova do aplikácie dostal automat výpočtu minimálnej mzdy, ktorý by bol odvodený od priemernej mzdy na úrovni 60 %. Minimálna mzda viaže na seba ďalšie príplatky, ako sú príplatky za prácu v noci," uviedla Saková s tým, že na Slovensku by tak mala nastať spravodlivosť a rozvoj sociálnej oblasti na úrovni priemeru krajín EÚ.
Viskupič to vidí ako problém pre konkurencieschopnosť zamestnávateľov. "Môže sa stať, že donútite zamestnávateľa dávať vyššiu mzdu, ale ak to nevyjde, môže byť zamestnanec prepustený.
Aj v novom návrhu zákona zostáva možnosť sa dohodnúť, vždy je to tak najlepšie," dodal. Zamestnanci vďaka nízkej nezamestnanosti podľa neho majú možnosť odísť v prípade zlého platu. Vláda by tak podľa jeho slov mala pomáhať zamestnávateľom, čo je pomocou aj pre zamestnanca.
Konsolidačné opatrenia
Saková na to reagovala tým, že konkurencieschopnosť Slovenska ovplyvňujú iné nástroje. Dôvodom je, že minimálna mzda je už vo viacerých segmentoch národného hospodárstva dodržiavaná a zamestnávatelia ju akceptujú.
Zároveň súhlasila s tým, že je potrebné pomáhať zamestnávateľom.
"Dnes, keď musíme namiesto 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), ako to mala vláda pôvodne v pláne, konsolidovať 1 %, tak aj ekonomický rast nebude v takej prognóze, ako sme si mysleli," podotkla Saková s tým, že je pripravených 80 konsolidačných opatrení, ktoré nebudú na úkor životného štandardu ľudí.
Konsolidácia je podľa nej potrebná na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov. "Budeme šetriť aj na prevádzke verejnej správy. Sme si vedomí toho, že nesmieme neustále zvyšovať dane, inak sa zvýši inflácia," dodala.
K dnešnému dňu je podľa Viskupiča deficit Slovenska takmer päť miliárd eur z celoročného plánovaného 7,6 miliardy eur, čo je najvyšší plánovaný tohtoročný deficit v EÚ.
"Vláda zatiaľ povedala len to, že bude daň zo sladených nápojov a zdanenie tabakových výrobkov. Síce to teraz odmieta, ale obávam sa, že zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) a konsolidácia sa tak prenesie plecia občanov," upozornil Viskupič.
Saková na to reagovala tým, že vláda nechce znižovať životný štandard. "Neradi by sme zvyšovali DPH, touto cestou vôbec nechceme ísť," uzavrela Saková.
