BRATISLAVA. Za mzdu si môžu slovenskí motoristi kúpiť v súčasnosti dvakrát viac paliva ako pred pätnástimi rokmi.
Ako vyplýva z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy, v roku 2008 sme si z priemernej hodinovej mzdy mohli kúpiť 4,2 litra benzínu alebo 3,9 litra nafty. Bolo to najmenej spomedzi susedných krajín.
Dvojnásobná kúpna sila
O pätnásť rokov neskôr sme si už mohli kúpiť 7,9 litra benzínu alebo 8,1 litra nafty. „Naša kúpna sila sa tak pri pohonných hmotách zhruba zdvojnásobila,“ uviedli na sociálnej sieti analytici.
V Maďarsku si vlani z priemernej mzdy mohli kúpiť 7 litrov benzínu a 6,8 litra nafty. V Česku 8,6 litra benzínu a 9,1 litra nafty a v Rakúsku až 18,8 litra benzínu a 18,3 litra nafty. Priemer za EÚ je 13,8 litra benzínu a 14,4 litra nafty.
Za pätnásť rokov sa na Slovensku pri porovnaní so susednými štátmi zvýšila kúpna sila pri pohonných hmotách najviac. Pri benzíne o 87,5 percenta a pri nafte o 106,5 percenta. Priemerný nárast za EÚ bol pri benzíne 13,2 percenta a pri nafte 14 percent.
Rozdielne dane
Začiatkom mája boli spomedzi susedných krajín najvyššie priemerné ceny benzínu na Slovensku a v Rakúsku (1,66 eura za liter), najnižšie v Poľsku (1,56 eura za liter). Pri nafte sme mali najnižšie ceny v regióne (1,54 eura za liter), najvyššie boli v Rakúsku (1,62 eura za liter).
„Významný faktor výslednej ceny na čerpacích staniciach je rozhodnutie štátu o daňovom zaťažení,“ upozornili analytici.
Slovensko má spolu s Rakúskom najnižšiu sadzbu DPH na palivá v regióne (20 percent). V Česku je 21 percent, v Poľsku 23 percent a v Maďarsku 27 percent.
Spotrebná daň na benzín je u nás najvyššia (0,514 eura za liter). Najnižšia je v Maďarsku (0,393 eura za liter). Pri nafte je u nás sadzba 0,368 eura za liter. Najvyššiu majú v Česku (0,391 eura za liter).
„Ekonomicky je správne a v súlade s medzinárodnými odporúčaniami zdaňovať viac spotrebu a menej napríklad príjmy z práce. Správne je tiež zdaňovať aktivity, ktoré majú nepriaznivé vplyvy na prostredie, takzvané negatívne externality. Tomu zodpovedá vyššie zaťaženie benzínu spotrebnou daňou na Slovensku. Spotrebná daň na naftu je u nás z tohto pohľadu relatívne nízka,“ mysli si analytici.
Podiel daňových príjmov štátneho rozpočtu z predaja benzínu a nafty sa dlhodobo znižuje. V roku 2008 štát získal na spotrebnej dani z minerálnych olejov 1,17 miliardy eur, čo bolo 10,9 percenta daňových príjmov. V roku 2020 to bolo 1,2 miliardy eur (8,1 percenta daňových príjmov) a vlani 1,3 miliardy eur (6,4 percenta daňových príjmov).
S postupným rozšírením elektromobilov bude objem týchto príjmov podľa analytikov ešte viac klesať.
„Vlády niektorých štátov sveta, napríklad Spojené kráľovstvo, Island, Izrael, Nový Zéland alebo viaceré štáty USA, už na takéto daňové výpadky reagujú a presúvajú daňovú záťaž aj na elektromobily. Zavádzajú napríklad vyššie registračné poplatky, dane na verejných nabíjacích staniciach alebo poplatky za prejdené kilometre,“ uzavreli analytici.
