BRATISLAVA. Muži ostávajú doma v priemere o dva roky dlhšie než ženy. Už dlhšie obdobie mladí dospelí zo Slovenska odchádzajú z domu pomerne neskoro, v roku 2023 to bolo 31 rokov, čo je druhý najvyšší priemerný vek spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Mladí Európania z domu odchádzajú v priemere v dvadsiatich šiestich rokoch, tento vek je v čase pomerne stabilný. Podľa aktualizovaných dát pre rok 2023 sa mladí Slováci stále držia takmer na špici, nad Slovenskom sa nachádza ešte Chorvátsko s priemerom na úrovni necelých 32 rokov.
Priemerný vek v EÚ pre odchod chlapcov je 27 rokov, zatiaľ čo pri dievčatách je to 25 rokov. Na Slovensku odchádzajú muži z domu v priemere vo veku až 32 rokov, pri ženách je to necelých 30 rokov.
„Jednou z možných príčin je absencia nájomného bývania. Na Slovensku žije až 93 % ľudí vo vlastnej nehnuteľnosti, z toho dve tretiny sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak výrazne menšia než v iných západných krajinách. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené. Je to jednou z prekážok v osamostatňovaní sa, keďže vlastná nehnuteľnosť je častokrát jedinou cestou odchodu z rodného domova," vysvetľuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Mladý človek tak musí aspoň niekoľko rokov pracovať na zabezpečenie stabilného príjmu, vytvorenie finančnej rezervy či spolufinancovania k hypotéke. Situáciu ešte viac zvýraznil nárast cien nehnuteľností v rokoch 2021 až 2022 a zvýšenie úrokových sadzieb na hypotékach.
Nájomné bývanie je pritom aj z ekonomického hľadiska prínosným riešením, dokáže zlepšovať alokáciu zdrojov a talentu v ekonomike, pravdepodobnosť sťahovania za lepšou či perspektívnejšou prácou je pri vlastníctve nižšia.
Aj miera nezamestnanosti mladých bola na Slovensku v roku 2022 zvýšená, na úrovni cez 11 %, výrazne vyššie než celková miera nezamestnanosti. U časti z nich tak absentuje pravidelný príjem. Aktuálna situácia na trhu práce však nájdeniu zamestnania praje. Osamostatnenie ale má podľa pracovníkov Slovenskej sporiteľne aj iný rozmer, a to že mladí nemusia platiť iba nájom či splátku hypotéky, ale aj ďalšie výdavky spojené so samostatným bývaním, napríklad za energie či stravu.
„Tieto dáta sú len vedľajším produktom v prieskumového Výberového zisťovania pracovnej sily, isté metodologické otázniky sú preto namieste. Ide najmä o vnímanie bývania mladých s rodičmi v prípade, ak sú už preč z domu, avšak stále majú prihlásený trvalý pobyt. Bez ohľadu na to však základný príbeh pre Slovensko sedí. Neexistencia trhu s nájomným bývaním, vrátane štartovacích bytov, zvýšené ceny nehnuteľností či ich všeobecný nedostatok predstavujú bariéry pre skoršie osamostatnenie mladých ľudí na Slovensku," uvádza analytik.
Nepriamymi faktormi môže podľa jeho zistení byť zlepšovanie kvality vzdelávania a zvyšovanie finančnej gramotnosti, čo prinesie na pracovný trh edukovanejších pracovníkov s potenciálom dosahovania vyššej mzdy, a teda aj nižšej miery nezamestnanosti u mladých.
