Autor vyučuje politickú ekonómiu na Hongkonskej univerzite a pôsobí ako hlavný ekonóm Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Čínska obchodná komora v Európskej únii minulý týždeň oznámila, že sa z dobre informovaných zdrojov dozvedela o plánoch čínskej vlády zaviesť 25-percentné clo na dovoz veľkých automobilov z Európskej únie.
Čína tento krok plánuje v reakcii na európske vyšetrovanie neprimeranej pomoci čínskej vlády pre svoje automobilky, ktoré podľa tvrdení európskych politikov dostávali miliardy eur nad rámec pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.
Enormná slovenská závislosť
Tento krok je len jednou zo sálv v obchodnej vojne, ktorá sa vlani rozhorela medzi Európou a Čínou a v súčasnosti naberá na intenzite. Len pár dní pred touto správou zaznelo v médiách, že Čína plánuje obmedziť dovoz poľnohospodárskych produktov z Európy, čo by zasiahlo predovšetkým francúzskych producentov šampanského a koňaku.
Takýchto prípadov by sme len tohto roku našli dva tucty a zo Slovenska sme sa doposiaľ geoekonomickým naťahovačkám len prizerali. Avšak posledná správa o clách na autá sa výrazne dotýka aj našej krajiny.
Hrozba pre slovenskú ekonomiku: Autá Made in China začínajú porážať Nemcov Čítajte Slovensko vyváža do Číny množstvo áut s veľkým objemom motora, predovšetkým Volkswageny Touareg. Závislosť na vývoze týchto áut do Číny je enormná. Slovensko má najvyšší podiel exportu do Číny (2,7 percenta v roku 2023) v rámci Visegrádskej štvorky a jeden z najvyšších v Európe.
Tieto exporty sú koncentrované práve vo vývoze áut typu SUV, a aby to nestačilo, najväčšia firma na Slovensku – Volkswagen Slovakia – má štvrtinu tržieb práve z vývozov SUV do Číny.
Štatistika európskych exportov áut s motormi v objeme nad 1,5 litra ukazuje, že od polovice roku 2018 sa takéto autá vyvážajú len z Nemecka a Slovenska. A hoci Nemci vyvážajú násobne viac než Slovensko, naša krajina akýkoľvek prepad dopytu Číňanov po u nás vyrábaných autách pocíti oveľa bolestivejšie.
Čo s tým Slovensko môže robiť
V prvom rade, z neformálneho charakteru informácie o čínskych clách vyplýva, že nejde o premyslený a plánovaný legislatívny krok. Naopak, čínska strana sa snaží vytvárať tlak na Európsku komisiu, ktorá má začiatkom júla rozhodnúť, či uvalí zvýšené clá na dovoz čínskych áut a v akej budú výške.
V tom by nasledovala nedávny krok USA, ktoré zaviedli clá na dovoz čínskych áut až vo výške 100 percent. Čínska vláda je, prirodzene, proti akejkoľvek zmene ciel a naznačuje, ako by v prípade ich presadenia zareagovala.
Z reakcie je zrejmé, že sa snažia v prvom rade tlačiť na Nemecko. Súčasné vyšetrovanie čínskych automobiliek v EÚ totiž vyšlo z popudu Francúzov. Nemci boli zdržanliví, tomuto kroku nie sú naklonení práve preto, že ich automobilky do Číny buď veľa vyvážajú, alebo v nej majú vysoké investície. Čína tak zjavne vytvára tlak na Nemcov, aby zastavili nové clá.
Otázne je, či si v Číne uvedomujú, čo by nové clá spravili so slovenskou ekonomikou. Je možné, že by chceli, aby sa aj Slovensko usilovalo o zastavenie nových ciel na čínske autá. Súčasná slovenská vláda je však voči Číne nastavená veľmi pozitívne, a nezdá sa, že by ju čínska strana potrebovala takýmto spôsobom tlačiť.
V takomto prípade by bol ničivý vplyv čínskych ciel na slovenskú ekonomiku z pohľadu Číny len vedľajšou škodou (collateral damage), ktorú sú ochotní akceptovať. Vývoz áut na európsky trh je pre čínsky automobilový priemysel kľúčový, pretože do EÚ prúdi až 40 percent čínskych exportov áut.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa v tomto ohľade budú vyvíjať slovensko-čínske vzťahy. Po atentáte na Roberta Fica je otázne, ako dopadne na jún plánovaná cesta do Číny, v rámci ktorej mala slovenská strana podpísať uzatvorenie strategického partnerstva. V súčasnej politickej situácii je pochopiteľné, že podpisy zmlúv s Čínou nebudú prioritou.
Európa znižuje závislosť na Číne
V širších kontúrach sa však čoraz jasnejšie kryštalizuje dilema ohľadom slovenského prístupu k politike znižovania závislosti na Číne, takzvanému de-riskingu, ktorú voči Číne presadzuje EÚ.
Vlani v marci prezidentka Európskej komisie Ursula van der Leyenová ohlásila, že jednou z priorít Komisie bude presadzovanie politiky de-riskingu . Európske krajiny sú dlhodobo odkázané na nákup dôležitých komodít (ako sú vzácne minerály) alebo produktov (ako sú solárne panely a zdravotnícke pomôcky) z Číny. Tá to môže politicky a ekonomicky využívať, čomu sa chcú európske krajiny vyhnúť.
Druhou stránkou de-riskingu je fakt, že obrovský objem čínskej priemyselnej výroby ohrozuje firmy v Európe. Dopady boli zreteľne vidieť pri produkcii solárnych panelov, v ktorej čínske firmy úplne vytlačili európskych konkurentov z trhu. Väčšina európskych firiem skrachovala a dnes je v tomto priemysle zamestnaný len nepatrný počet ľudí.
Vzhľadom na exponenciálny rast produkcie čínskych áut, a to nielen tých elektrických, existuje obava, že automobilový priemysel by sa mohol posúvať na podobnej trajektórii ako dekádu pred ním solárne panely.
Rozdiel je však v tom, že automobilový priemysel je pre mnohé európske krajiny kľúčový a v celej EÚ v ňom priamo alebo nepriamo pracuje približne každý štrnásty zamestnanec.
Z nuly na vedúcu pozíciu za 70 rokov. Prečo čínske automobilky valcujú svet? Čítajte Snahu o tretiu cestu nevidieť
Ochrana európskeho automobilového priemyslu sa nezaobíde bez protekcionistických krokov voči Číne, ktoré môžu mať podobu vyšších ciel, limitov na dovoz či environmentálnych regulácií. To sa, prirodzene, stretne s nevôľou u čínskeho vedenia.
V tom je jadro slovenskej dilemy. Na jednej strane je potrebné chrániť slovenský automobilový priemysel pred čínskou konkurenciou, a na druhej strane sa súčasná vláda snaží udržiavať čo najpriateľskejšie vzťahy s Pekingom.
Dilema sa dá preformulovať aj takto: je vláda ochotná chrániť slovenské automobilky aj za cenu zhoršenia vzťahov s Pekingom? Alebo je, naopak, ochotná nechať padnúť tuzemské automobilky, pretože jej viac záleží na vzťahoch s Čínou?
Vláda sa zrejme bude snažiť tvrdiť, že existuje aj tretia cesta, a to podporiť čínske automobilky a výrobne batérií, aby prišli na Slovensko, čo by sa mohlo prezentovať ako win-win situácia.
V tejto oblasti však nie je na rozdiel od susedného Maďarska vidieť u politikov súčasnej vládnej koalície takmer žiadnu aktivitu. A hoci by nové investície určite ekonomike prospeli, ich prínos sa ukáže až za pár rokov, keď sa postavia haly a nabehne na výrobu, kým dovoz čínskych áut poškodí domácich výrobcov v oveľa kratšom časovom horizonte.
Kombinácia celoeurópskej legislatívy v oblasti de-riskingu a ohrozenia konkurencieschopnosti slovenských automobilových producentov spôsobuje, že Slovensko je v súčasnosti na trajektórii smerujúcej ku konfliktnejšiemu vzťahu s východoázijským obrom.
A hoci má slovenská vláda v rukách určité nástroje, ktorými môže konflikt mierniť, ich efektivita je obmedzená, pretože nemajú kapacitu odolávať štruktúrnym zmenám v ekonomike. Je preto pravdepodobné, že aj Slovensko v dohľadnom čase prijme ochranné opatrenia proti čínskym autám.
