Autor pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.
Poslanci koaličnej SNS predložili do parlamentu novelu infozákona, v ktorej navrhujú ďalšie spoplatnenie poskytovania informácií.
Zákon už aj v súčasnosti štátnym orgánom umožňuje za poskytnutie informácií požadovať poplatky, ktoré kompenzujú náklady na vyhotovenie kópií dokumentov a ich nosičov, či na ich zaslanie žiadateľovi.
Národniari navrhujú možnosť požadovať aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. S tým, že povinná osoba poskytne odpoveď na infožiadosť až po zaplatení týchto nákladov. Ak žiadateľ nezaplatí, tak povinná osoba žiadosť nevybaví a uloží ju.
SNS predkladá svoj návrh bez akejkoľvek hĺbkovej analýzy.
O aké náklady pôjde, nie je zrejmé, respektíve nie je jasné, čo sa bude považovať za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a o účelne vynaložené náklady.
Okrem rizika, že zákonné pojmy sa budú zneužívať, môžu občania takto doplatiť na zbabranú informatizáciu, vďaka ktorej štátne orgány nevedia hospodárne vyhľadávať informácie, ktorými disponujú.
Dôvodová správa uvádza, že chce obmedziť aj šikanózne konania, ak nejaký súbjekt podáva opakované žiadosti, aby tým zahltil štátny orgán. Návrh zákona však takúto situáciu nerieši a je teda zle napísaný.

Novela bude mať vplyv najmä na médiá a mimovládne organizácie, ktoré nemusia mať dostatok financií na to, aby za požadovanie informácií zaplatili.
Paradoxne, nemusí sa dotknúť tých, ktorí tento systém aj doteraz mohli zneužívať. Napríklad špekulanti, ktorí sa snažia nejakú inštitúciu zahltiť žiadosťami o poskytnutie informácií, pričom majú dostatok financií na to, aby si to zaplatili.
Navrhovateľ sa odvoláva na českú právnu úpravu. V tej je však uvedené, že voči rozhodnutiu štátneho orgánu je možné podať sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje nadriadený orgán a následne je možné obrátiť sa aj na správny súd.

Návrh SNS je aj v rozpore s dôvodovou správou, v ktorej sa píše: „V návrhu nejde len o prípad, kedy jedna žiadosť bude predstavovať náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií povinnou osobou, ale aj o prípady, kedy jeden žiadateľ v priebehu 30 dní žiada niekoľkými žiadosťami sprístupniť informácie, ktoré javia všetky znaky šikanózneho uplatňovania práva na prístup k informáciám (napr. zahltenie povinnej osoby veľkým počtom žiadostí v rámci informačného filibusteringu) alebo ktoré ako celok predstavujú náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií.“
Návrh zákona však toto konanie nijako nerieši a je teda zle napísaný.