BRATISLAVA. Slovensko bude musieť zrevidovať ciele v niektorých projektoch financovaných z Plánu obnovy a odolnosti, aby neprišlo o financie, ktoré na ne boli určené. Štát musí urobiť všetky kroky na zintenzívnenie procesu riadenia plánu obnovy a kontroly nielen pripravenosti, ale aj realizácie strategických projektov.
Vyplýva to z analýzy stavu Plánu obnovy a odolnosti, ktorú v máji vypracovali analytici Najvyššieho kontrolného úradu.
Do konca apríla Slovensko podalo štyri žiadosti o platbu, a do tohto termínu boli tri vyplatené. Spolu ide o viac ako dve miliardy zo sumy 6,4 miliardy eur. Slovensko ku koncu apríla vyčerpalo iba necelých 473,4 milióna eur, čo je len 7,39 % z celkovej alokácie.
Prezidentka podpísala zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Čítajte "Najkritickejšie rozvojové investície a reformy spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, kde hovoríme o siedmich projektoch a dvoch reformách. Významné investície či reformy sú ohrozené tiež v rezortoch životného prostredia, vnútra a spravodlivosti," upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. "Slovensku zostáva krátky čas na nevyhnutnú revíziu cieľov a následne operatívny presun finančných prostriedkov," dodal.
Plán obnovy a odolnosti obsahuje viac ako 30 investičných projektov v hodnote nad 20 miliónov eur. Ide hlavne o investície do zdravotníctva a dopravy, z ktorých najväčšie sú projekty nemocníc v Banskej Bystrici, Martine a trať Bánovce nad Ondavou - Humenné.
Podľa NKÚ je pri investičných projektoch, ktoré sa ešte nezačali, alebo sú stále len v procese prípravy, veľmi vysoký predpoklad, že ich realizátori nestihnú dokončiť do augusta roku 2026. Šéf kontrolórov pripomenul, že aj keď má Slovensko v Štátnej pokladnici pripísané financie z Bruselu za predfinancovanie a prvé tri platby v objeme viac ako dve miliardy eur, peniaze nedostane, pokiaľ projekty v stanovenom čase nedokončí.
Najkritickejšia oblasť je v súčasnosti z pohľadu analytického útvaru NKÚ v gescii rezortu zdravotníctva. Ide okrem iného o vybudovanie novej siete moderných regionálnych nemocníc, centralizáciu riadenia koncových štátnych nemocníc či vybudovanie psychosociálnych centier a rozšírenie siete psychiatrických stacionárov.
Výrazné riziko je podľa NKÚ spojené s najbližšou, piatou žiadosťou o platbu, kde hrozí nesplnenie národného záväzku súvisiaceho s majetkovým vysporiadaním sa so súkromnými vlastníkmi v gescii rezortu životného prostredia. Podobne je na tom záväzok zriadiť ústredný orgán pre správu štátnych nemocníc, kde nositeľom zodpovednosti je ministerstvo zdravotníctva. Obe uvedené aktivity mali byť zrealizované už v závere minulého roka.
