Európska centrálna banka (ECB) prikročila k prvému zníženiu úrokových sadzieb od septembra 2019. Základnú sadzbu okresala o štvrť percentného bodu na 4,25 percenta.
Tento krok by mal podporiť ekonomiku eurozóny, ktorá čelí slabému rastu najmä pre problémy Nemecka a Francúzska.
ECB začala zvyšovať úrokové sadzby v júli 2022 s cieľom dostať pod kontrolu infláciu. Vlani v októbri prerušila sprísňovanie menovej politiky a držala základnú sadzbu na úrovni 4,5 percenta, čo pocítili mnohí žiadatelia o hypotéky.
Šéfka ECB Christine Lagardová, ktorú v minulosti často kritizovali za nedostatok odborných znalostí v oblasti monetárnej politiky, tak vyhrala dôležitý súboj s infláciou. Vojnu však nie.
Inflačný cieľ, ktorým je dostať infláciu pod dve percentá, ECB stále nedosiahla.
Vláda zachraňuje fiasko s hypotékami. Ako po novom získať príspevok? Čítajte Čisto technicky by mal krok ECB viesť k zníženiu úrokov na hypotékach. V skutočnosti je to komplikovanejšie. To, či budeme mať lacnejšie hypotéky, primárne závisí od krokov súčasnej slovenskej vlády a jej postoja k verejným financiám.
Navyše, pre nových žiadateľov o úver nehrá rolu, či úrokové sadzby na hypotékach klesnú, alebo nie, čo súvisí aj s podmienky Národnej banky Slovenska (NBS) pre takzvané stresové testovanie, ktorými všetci prechádzajú.
Aký bude efekt
Rozhodnutie ECB očakávali investori už dlhšie a je započítané do sadzieb produktov na finančnom trhu. Preto ak by malo viesť k zlacneniu slovenských hypoték, banky by úroky na nich znižovali už niekoľko mesiacov.
Lacnejšie hypotéky? Nie na Slovensku Čítajte Tak totiž reagovali banky vo viacerých krajinách eurozóny, ktoré hypotéky zlacňujú od novembra minulého roka.
V Nemecku klesli priemerné sadzby zo 4,22 na 3,86 percenta, vo Fínsku zo 4,39 na 4,20 percenta, v Portugalsku zo 4,25 na 3,75 percenta.
Slovensko je ojedinelým príkladom krajiny, kde hypotéky od neskorej jesene naopak zdraželi v priemere zo 4,06 na 4,15 percenta. Je však v odlišnej situácii ako zvyšok eurozóny.
