BRATISLAVA. Na používanie umelej inteligencie (AI) si ľudia pomaly zvykajú. Reálnu skúsenosť s ňou má podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET 19 percent respondentov.
Z nich použilo túto technologickú pomoc viackrát deväť percent, aspoň raz-dvakrát desať percent.
Vekom mladší sú viac zvedaví
Ďalších 41 percent opýtaných tvrdí, že AI síce nevyskúšali, ale o nej počuli. Naopak, o existencii umelej inteligencie nevie nič 40 percent.
Ako IVO vo štvrtok informoval, výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 069 respondentov starších ako 14 rokov tiež ukázali, že spomedzi používateľov AI až 57 percent uviedlo skúsenosť s rôznymi verziami chatbotu ChatGPT a 48 percent s virtuálnymi asistentmi ako napríklad Amazon Alexa, Google Assistant, Apple Siri, Microsoft Cortana.
Copilot už použilo alebo vyskúšalo 18 percent, Gemini 12 percent a DeepL Translator osem percent.
Menšia časť respondentov má skúsenosti aj so širším portfóliom AI nástrojov a služieb ako sú Sora, Claude, DALL-E, Midjourney a iných.
Pomerne diferencované sú skúsenosti jednotlivých sociálno-demografických kategórií respondentov.
Napríklad reálna skúsenosť s AI stúpa s klesajúcim vekom. Zatiaľ čo medzi seniormi ju využíva alebo aspoň raz-dvakrát vyskúšalo iba tri percentá opýtaných, medzi 25-24-ročnými je to už nadpriemerných 28 percent a medzi 14-24-ročnými až 38 percent.
Vysokoškolsky vzdelaní patria k najskúsenejším
Rovnako je to so vzdelaním, kde skúsenosť s umelou inteligenciou stúpa s výškou dosiahnutého vzdelania, pričom medzi najskúsenejších patria vysokoškolsky vzdelaní (30percent).
Z hľadiska ekonomickej aktivity, resp. náročnosti profesie, je nadpriemerne viac takýchto ľudí medzi tvorivými, vysokoškolsky vzdelanými odbornými pracovníkmi, manažérmi, podnikateľmi a študentami.
Spomedzi nich využíva alebo aspoň vyskúšalo umelú inteligenciu 28 až 41 percent opýtaných.
Naopak, nadpriemerne viac takých, ktorí o umelej inteligencii nič nevedia alebo o umelej inteligencii iba počuli, nájdeme medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými manuálnymi pracovníkmi a prevádzkovými pracovníkmi v obchode a službách.
„Uvedené zistenia naznačujú, že deliaca línia základného kontaktu s najnovšou a najprogresívnejšou technológiou súčasnosti sa tiahne medzi menej vzdelanou, staršou a menej kvalifikovanou časťou slovenskej populácie v protiklade k jej mladšej, vzdelanejšej a viac kvalifikovanej časti. To ostatne potvrdzuje zistenia z mnohých výskumov IVO o pretrvávajúcom digitálnom rozdelení spoločnosti,“ povedal autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.
Dominuje vyhľadávanie informácií
Nástroje a služby umelej inteligencie respondenti najčastejšie využívajú na vyhľadávanie informácií alebo vyhľadávanie odpovedí na rôzne otázky (75 percent).
AI v iných oblastiach, ako sú napríklad jazykové preklady, tvorba, úprava textu, obsahu, prezentácií či obrázkov, fotografií, grafiky, využíva už len približne tretina z nich.
Naopak špecifické oblasti, ako automatizácia práce a úloh, tvorba, úprava zvuku, hudby, analýza, spracovanie údajov, diagnostika, monitoring alebo programovanie, sú zatiaľ iba okrajovou záležitosťou.
„S umelou inteligenciou pracuje v súčasnosti výrazne viac respondentov s pokročilou alebo expertnou úrovňou digitálnych zručností ako respondentov, ktorí disponujú iba základnými - užívateľskými zručnosťami," priblížil Marián Velšic.
„Dá sa ale predpokladať, že boom AI nielen v oblasti internetových nástrojov a služieb, ale aj spotrebných produktov a zariadení ako sú notebooky, smartfóny, tablety, smart hodinky alebo inteligentné domáce spotrebiče, zasiahne za veľmi krátky čas podstatnú časť populácie," dodal k zisteniam s tým, že umelá inteligencia sa stane bežnou súčasťou každodenného života.
Terénny zber údajov metodikou face-to-face interview zaznamenávaných do elektronického dotazníka realizovala v apríli agentúra Focus.
Inštitút pre verejné otázky je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti. Generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí.
Hlavným cieľom Nadácie ESET je pomáhať komunitám a organizáciám na Slovensku prekonávať výzvy a dosahovať nové méty.
Medzi primárne aktivity patrí rozvíjanie vzdelania v oblasti informačných technológií, internetovej bezpečnosti, popularizácie vedy a výskumu, ako aj podpora projektov týkajúcich sa občianskej spoločnosti.
Od roku 2018 sa zameriava na podporu riešení spoločenských problémov s dôrazom na zmeny vo vzdelávaní a budovaní lepšej občianskej spoločnosti.
