BRATISLAVA. V časti parlamentnej opozície zvažujú ďalší postup v súvislosti so sporným zákonom o strategických investíciách. Vo vyjadreniach pre agentúru SITA zástupca KDH pripustil aj podanie návrhu na Ústavný súd, ak by pri uplatňovaní zákona prišlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv ľudí pri vyvlastňovaní ich pozemkov.
Poslanci vládnej koalície tesnou väčšinou v Národnej rade tento týždeň uvedený zákon z dielne ministerstva dopravy opätovne schválili napriek viacerým vážnym výhradám dosluhujúcej prezidentky Zuzany Čaputovej k jeho súladu s ústavou.
Prezidentka vetovala sporný zákon o strategických investíciách Čítajte „Zákon je schválený, budeme pozorne sledovať, ako bude podľa neho postupovať vláda. Nevylučujeme, že v prípade porušenia ústavných práv občanov zvážime oslovenie Ústavného súdu,“ uviedol poslanec a ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
Poslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko informoval, že v ich klube diskutujú o ďalšom postupe.
Pri novom hlasovaní o vetovanom zákone boli proti KDH, SaS, hnutie Slovensko, progresívci sa zdržali.
Čaputovej pripomienky nezohľadnili
Koaliční poslanci pri opätovnom hlasovaní o spomínanom zákone, ktorý má umožniť skrátenie prípravy veľkých stavieb, nezohľadnili žiadnu zo zásadných pripomienok hlavy štátu.
„Vnímam to ako prejav tvrdošijnosti tvorcov tohto zákona, a to tým skôr, že niektoré vážne výhrady k tomuto zákonu sme mali aj v poslaneckom klube KDH,“ zareagoval Jozef Hajko. Podľa neho až na malé výnimky si vládna koalícia presadzuje v Národnej rade zákony bez ohľadu na názor opozičných poslancov i prezidentky.
Z reakcie koalície nie sú prekvapení ani v najväčšom opozičnom klube. „Pokračuje v legislatívnom chaose a znásilňovaní procesov, ktoré tu na dennej báze vidíme posledných osem mesiacov. Mrzí ma, že nevyužila možnosť tento zásadný zákon zlepšiť a dať mu silnejšiu legitimitu,“ podotkol Ivan Štefunko.
Dodal, že zákon mohol získať podporu nielen vládnej väčšiny. Myslí si, že o stratégii krajiny by nemala rozhodovať iba krehká koalícia s najmenšou väčšinou v histórii Slovenskej republiky.
Zákon o strategických investíciách je práca pre Ústavný súd, myslí si Remišová Čítajte Problém vidia v širokej definícii
Za jednu z najdôležitejších výhrad k zákonu považujú v PS širokú definíciu strategických investícií. Poslanci hnutia na to opakovane upozorňovali pri prvom a druhom čítaní aj počas opätovného rokovania.
„Práve široká definícia dáva vláde voľnú ruku prehlásiť za strategické takmer čokoľvek. To je špeciálne problematické v prípade koalície, ktorej členovia spochybňujú guľatosť zeme, či hlasujú proti všetkým ostatným štátom sveta vo Svetovej zdravotníckej organizácii,“ upozornil zástupca PS.
Takéto nastavenie je podľa neho kontraproduktívne, pretože ak bude prioritou všetko, nebude prioritou nič.
„Široká definícia prehlbuje aj všetky ostatné problémy, napríklad oslabenie vlastníckych práv, nakoľko umožňuje tieto zásahy pri nekontrolovanom množstve projektov,“ vysvetlil Ivan Štefunko. Koalícia podľa neho nedala verejnosti priestor na riadnu diskusiu, hoci ide o zásadný zákon.
KDH poukazuje na dva problémy
Poslanec za KDH je za urýchlenie realizácie dôležitých investícií, napríklad v oblasti infraštruktúry. Spomenutý zákon má síce prispieť k naplneniu tohto zámeru, ale pochybnosti vzbudzujú hlavne dva fakty.
„Predkladateľ zákona nedokázal definovať strategické investície, hoci to je v názve zákona. Ak máte vymenovaných osem desiatok priorít a ďalšie si bude môcť bez výraznejšieho obmedzenia stanoviť vláda, potom nemáte žiadne priority,“ tvrdí Jozef Hajko.
Zároveň označil za nejasné to, kde má celospoločenský záujem prevážiť právo na ochranu súkromného majetku, ktoré je v ústave.
Zákon o strategických investíciách je podľa SaS určený pre kamarátov koalície Čítajte Pellegrini môže ukázať nadstraníckosť
Zákon o strategických investíciách bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. A to bez ohľadu na to, či ho nový prezident Peter Pellegrini, ktorý sa ujme funkcie 15. júna, podpíše alebo nie. Poslanci ho totiž opätovne schválili, čím prelomili veto končiacej hlavy štátu.
„Ak bude Peter Pellegrini konzistentný, zákon podpíše. Návrh zákona doručili do parlamentu tri týždne pred prvým kolom prezidentských volieb, keď bol ešte Peter Pellegrini predsedom parlamentu,“ pripomenul Jozef Hajko.
Nepamätá si, že by on alebo niekto z jeho vtedajšej strany Hlas vyslovil k zákonu nejakú výhradu. „Ale predsa, ak by nový prezident vystúpil kriticky, bolo by to signálom, že do budúcna sa bude stavať do nadstraníckej pozície, čo by spoločnosti určite prospelo,“ dodal pre SITA poslanec za KDH.
Jeho kolega z PS očakáva, že prezident by mal byť nezávislý a vedieť sa dištancovať od vládnej koalície, z ktorej vzišiel. „To sa týka aj jeho rozhodovania o zákonoch, ktoré takáto koalícia predloží. V tomto prípade už podpis nehrá inú, ako symbolickú rolu, keďže veto už raz bolo prelomené,“ mieni Ivan Štefunko.
Nemyslí si však, že nový prezident v tejto veci pôjde proti koalícii a vezme do úvahy výhrady, na ktoré dôrazne upozorňovali pri schvaľovaní tohto zákona, ani výhrady, ktoré predložila prezidentka Zuzana Čaputová.
