Autor je hlavný ekonóm v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií (CEIAS).
Európska komisia tento týždeň ohlásila vyrovnávacie clá, ktoré uvalí na automobilky dovážajúce elektromobily z Číny.
Rok trvajúci výskum európskych analytikov zistil, že automobilky dostávajú od čínskej vlády finančnú podporu nad rámec pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, čo znevýhodňuje európskych producentov.
Je zrejmé, že Čína bude na tento krok reagovať, čo môže viesť k pomerne ostrej obchodnej vojne. Poďme sa však bližšie pozrieť krok Európskej komisie.
Obchodné vojny zasiahli aj Slovensko. Vláda čelí dileme Čítajte Zaplatia aj európski výrobcovia
Štruktúra vyrovnávacích ciel je pomerne prekvapujúca a ambiciózna. Dve čínske automobilky dostali clá takpovediac na mieru, pretože s Komisiou spolupracovali a transparentne zdokladovali štátnu podporu.
Najväčšia čínska automobilka BYD preto dostane 17-percentnú a Geely 20-percentnú sadzbu. Čínskym štátom vlastnená SAIC dostane 38 percent, keďže odmietla spolupracovať. Takmer všetky ostatné automobilky dostanú clo vo výške 21 percent, ktoré bolo vypočítané ako priemerná miera štátnej podpory.
Je nutné pripomenúť, že antidumpingové clá vo výške 38 percent sú veľmi zriedkavé, pohybujú sa v priemere od 15 do 25 percent. Na druhej strane, stále sú o poznanie nižšie než tie, ktoré na čínske automobilky uvalili USA, a to rovných sto percent.
Komisia v analýze nerozlišovala medzi čínskymi a európskymi výrobcami. Napríklad BMW, ktorá vyrába automobily v Číne a dodáva ich aj na európsky trh, tak dostane clo vo výške 21 percent (firma spolupracovala). To isté platí pre americké Tesly vyrábané v Šanghaji.
Avšak Volkswagen, ktorý v Číne vyrába špecificky pre európsky trh určený model Cupra Tavascan, dostane tarif 38 percent, pretože zrejme nespolupracoval.
Európska komisia sa rozhodla uvaliť clá na všetky automobilky, pretože sa zistilo, že štátnu podporu nedostávajú len konkrétne automobilky, ale dotovaný je celý celý zásobovací reťazec.
Od rafinácie lítia cez výrobu batériových článkov až po dopravu do Európy vo všetkých krokoch dostávajú čínski producenti štátnu podporu. Preto niet jedinej miestnej automobilky, ktorá by z toho nebenefitovala.
Spojené štáty zvýšia clá na čínske elektromobily od augusta, niektoré stúpnu štvornásobne Čítajte Aký bude vplyv ciel
Za jednoznačného víťaza sa dá považovať BYD, ktorá dostala najnižšie clá, a ktorej autá s cenou pod 20-tisíc eur budú aj s clami naďalej výrazne lacnejšie než tie od európskej konkurencie.
To znamená, že výroba európskych producentov elektroáut nižšej cenovej kategórie bude naďalej výrazne ohrozená.
Navyše BYD ako prvá čínska automobilka stavia továreň v Maďarsku, na ktorú sa, prirodzene, nebudú clá vzťahovať, preto je pravdepodobné, že svoju dominanciu upevní. Podobne je na tom Geely, ktoré vlastní Volvo. Nižšie clá ich neodradia od exportov do Európy.
Na opačnej strane je SAIC, druhý najväčší výrobca elektromobilov v Číne, ktorý dostal najvyššie clá a momentálne nemá plány vyrábať v Európe. SAIC je značne závislý na exportoch do Európy, preto ho nové clá pravdepodobne výrazne poškodia. Z tohto dôvodu môžeme očakávať silnú reakciu od čínskej vlády.
Je ťažké predpovedať, ako vyrovnávacie clá dopadnú na európskych výrobcov. Mali by síce byť schopní lepšie odolávať cenovej konkurencii, no viacerí sú závislí od čínskeho trhu, ktorý sa môže pre nich čiastočne uzavrieť.
Samotné clá nebudú musieť európskym výrobcom stačiť, ak nebudú výrazne investovať do výskumu a vývoja. Číňania ich predbiehajú nielen v cene a kvalite batérií, ale napríklad aj v digitálnom vybavení áut a softvéri.
Európske koncerny nielenže na začiatku nesprávne predpokladali, že elektromobilita sa neuchytí, ale Európa doteraz zaostáva za ostatnými regiónmi v investíciách do elektromobility.
Iný precedens vidíme v Spojených štátoch. Automobilka GM dostala miliardy v daňových úľavách ako aj ochranu pred čínskou konkurenciou v podobe stopercentných dovozných ciel.
No namiesto toho, aby situáciu využila na dobehnutie čínskych rivalov, sa manažment rozhodol, že je čas umelo zdvihnúť cenu akcií a preinvestovať šesť miliárd dolárov do ich spätného odkupu.
Z nuly na vedúcu pozíciu za 70 rokov. Prečo čínske automobilky valcujú svet? Čítajte Ako sa clá dajú obísť
Pár spôsobov sa určite nájde. Niektoré firmy sa sústredia na dovoz hybridov, na ktoré sa clá nevzťahujú. Iné budú expandovať výrobu v Európe, a to buď samostatne ako BYD, alebo v spoločnom podniku s európskymi partnermi, ako to ukazuje spolupráca Stellantisu s čínskym Leapmotorom v Poľsku.
Tretím spôsobom môže byť licencovanie, keď bude európska automobilka vyrábať elektroautá pre svojich čínskych partnerov, ako to plánuje robiť Geely s poľskou štátnou automobilkou ElectroMobility.
Pre Európu by takéto „obchádzanie“ ciel bolo do veľkej miery pozitívne, pretože by sa na kontinente vytvorili nové pracovné miesta. A čo je možno ešte dôležitejšie, prišli by sme aj najmodernejšie technológie a výrobné procesy z Číny.
Tým by sa paradoxne opakovala situácia z osemdesiatych rokov, kedy technologicky vyspelé európske automobilky prišli na zaostalý čínsky trh, kde v spolupráci s miestnou automobilkou začala vyrábať moderné autá.
V rámci tohto modelu má domáca automobilka má na starosti predaj, marketing, komunikáciu s miestnymi úradmi a popredajnú starostlivosť. Zahraničná automobilka dodáva know-how, inžinierov, procesy a investície.
Po štyroch dekádach to zažívame v opačnom garde v Európe. Hádam to bude fungovať ako budíček pre európskych výrobcov, aby brali investície do výskumu a vývoja elektromobility vážne. A poučiť by sa z toho mohli aj iné odvetvia, od výrobcov lietadiel po chemický priemysel.
