Autor pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.
Nového prezidenta Petra Pellegriniho čaká v úrade rozhodnutie, či za šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) vymenuje nominanta vlády Pavla Gašpara.
Syn poslanca Smeru a bývalého šéfa polície obžalovaného v korupčnom prípade pritom nevie dôveryhodne vysvetliť svoj majetok. Tvrdí, že si naň zarobil, podľa analýzy Nadácie Zastavme korupciu to však nie je možné.
Gašpar vlastní dva domy, byt a chatu. Keď sa ho novinári pýtali, ako ich financoval, odpovedal: „Som si na ne asi zarobil, nie?“
Minimálne v prípade prvých dvoch nehnuteľností toto tvrdenie nesedí. Gašpar si ich zaobstaral v čase, keď ešte bol zamestnancom štátnej správy s platom 800 až maximálne 1800 eur mesačne. Ak by si však chcel na kúpu našetriť, musel by si mesačne (pri konzervatívnom odhade) odložiť vyše dvetisíc eur.
Domy bez hypotéky
Pavol Gašpar si spolu so svojou manželkou v roku 2016 kúpil rodinný dom v Nitre pod Zoborom. Išlo o starší rodinný dom so záhradou s výmerou 660 m2. Jeho podiel na dome je jedna polovica.
Rodinný dom v Nitre pod Zoborom (zdroj: Nadácia Zastavme korupciu)Dom kúpil bez hypotéky, respektíve v súčasnosti nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Hodnota nehnuteľnosti sa v tom čase podľa inzerátov realitných kancelárií pohybovala na úrovni stotisíc eur.
Následne dom prešiel kompletnou rekonštrukciou, majiteľ si vybudoval prístavbu, terasu, bazén, oplotenie či bezpečnostné kamery. V súčasnosti tak ide o luxusnú vilu. Podľa odhadu Nadácie Zastavme korupciu mohla celá prerábka stáť 200-tisíc eur.
Pavol Gašpar si v roku 2016 kúpil aj ďalší starší rodinný dom v Nitre v blízkosti rýchlostnej cesty R1. Môže mať výmeru približne 150 m2 a pozemok ďalších zhruba 830 m2. Ako vlastník je na liste vlastníctva evidovaný len sám a nehnuteľnosť je bez ťarchy.
Pavol Gašpar si kúpil aj starší rodinný dom v Nitre. (zdroj: Nadácia Zastavme korupciu.)Hodnota domu s pozemkom sa v súčasnosti môže pohybovať okolo 220-tisíc eur. V čase, keď ho Gašpar kupoval, sa podobné domy predávali za približne stotisíc.
O rok na to si Gašpar kúpil v širšom centre Nitry v blízkosti rieky aj byt so samostatne stojacou garážou a podiel na pozemku okolo bytového domu, ktorý je celý oplotený. Nie je známe, o aký veľký byt ide.
Pavol Gašpar si kúpil v širšom centre Nitry byt. (zdroj: Nadácia Zastavme korupciu.)Podľa listu vlastníctva ho vlastní sám a má naň hypotekárny úver, keďže byt je stále zaťažený ťarchou v prospech banky. Odhadovaná hodnota dvojizbového bytu s garážou v tejto lokalite v tom čase mohla byť okolo 85-tisíc eur.
Za plat štátneho úradníka?
Gašpar neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho majetkov, ktoré nadácia zaslala do SIS, kde pracuje. Nadácia sa preto pokúsila zrátať jeho príjmy v čase, keď získal uvedené nehnuteľnosti.
Podľa jeho životopisu v rokoch 2011 a 2012 pracoval ako vyšetrovateľ na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre, zrejme ako policajt „čakateľ“, teda nemal dostávať osobný príplatok.
V rokoch 2012 a 2013 bol vyšetrovateľom na úrade boja proti organizovanej kriminalite. Od roku 2013 pôsobil ako štátny úradník v kancelárii Súdnej rady a na Najvyššom súde SR a v rokoch 2016 až 2019 ako vyšší súdny úradník na Okresnom súde v Nitre. Plat súdneho úradníka v tom čase predstavoval asi 800 eur.
Na týchto pracovných pozíciách tak mohol mať mzdu od 800 do maximálne 1800 eur. Na kúpu jedného domu, polovice ďalšieho domu a bytu s garážou by potreboval zarobiť približne 235-tisíc eur.
Ak by sme zobrali do úvahy, že byt s garážou kúpil celý na hypotéku, a odpočítali by sme ho od tejto sumy, potreboval by mať v roku 2016 zarobených 150-tisíc eur. Banky však v roku 2016 už zrejme neposkytovali stopercentné hypotéky.
Ak zoberieme skutočnosť, že Pavol Gašpar začal pracovať v roku 2011 a dovtedy študoval na vysokej škole, tak by si musel počas šiestich rokov odložiť na kúpu týchto nehnuteľností 25-tisíc eur ročne, teda 2083 eur mesačne.
Toľko však nezarábal. Okrem toho by sme museli pripustiť, že by na živobytie za šesť rokov neminul ani euro a nešiel by na žiadnu dovolenku.
Chalupu kúpil už ako advokát
Gašpar si v auguste 2021 kúpil tiež chalupu v časti Hodruša. Môže mať zastavenú plochu 95 m2 a pozemok ďalších 186 m2. Nehnuteľnosť je bez ťarchy. Odhadovaná cena je od 130-tisíc do 170-tisíc eur.
Pavol Gašpar si v auguste 2021 kúpil aj chalupu v časti Hodruša. (zdroj: Nadácia Zastavme korupciu)V tom čase už bol advokátom (od roku 2019) a podnikal. Aký mal zisk, neuviedol. Pre médiá povedal, že to nie je povinný vysvetľovať. To je síce pravda, ale ako najvyšší predstaviteľ SIS by mal majetkové pomery vysvetliť, aby nevzbudzoval žiadne podozrenie.
Tým, že sa stal príslušníkom SIS, Gašpar musel získať oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, a teda prejsť aj previerkou majetku. Príslušníkov SIS však nepreveruje Národný bezpečnostný úrad, ale samotná inštitúcia, v ktorej Pavol Gašpar dnes stojí na čele.
Gašpara navrhla vláda za riaditeľa SIS už skôr, vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová nechala rozhodnutie o ňom už na svojho nástupcu. Gašpar napriek tomu už oficiálne riadi SIS, zmenila sa kvôli nemu organizačná štruktúra tajnej služby.
Prečo sú majetkové priznania zlé a čo navrhujeme
Majetkové priznania politikov a vysokých štátnych úradníkov, ako je Gašpar, sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či osoba vo verejnej funkcii neprimerane zbohatla, alebo či jej majetok zodpovedá oficiálnym príjmom.
Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba alebo svojich nominantov. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.
Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ.
Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.
