Finančná skupina Proxenta je na Slovensku známa najmä aktivitami v realitách. Expandovať sa však snaží aj v zahraničí, a to v destinácii, ktorá na prvý pohľad pôsobí exoticky.
Na Kube spolu s tamojšou vládou vlastní fabriku na sušienky a tento rok k nej chce prikúpiť 51 percent akcií v spoločnosti Baracocoa, ktorá prevádzkuje továreň na spracovanie kakaových bôbov a výrobu čokoládových produktov.
Kubánska vláda ju zrekonštruovala a nakúpila do nej technológie, Proxenta má zabezpečiť financie na rozbeh výroby a predaja. Peniaze zbiera na Slovensku od drobných investorov a projekt podľa všetkého nejde celkom podľa plánu.
Zdroj zvnútra Proxenty (celé meno máme v redakcii) tvrdí, že zatiaľ vyzbierali šesť miliónov eur.
Na odkúpenie majoritného podielu vo fabrike, ktorej trhová hodnota má prevyšovať 31 miliónov dolárov, to nestačí. Za akcie Baracocoy by Proxenta mala zaplatiť do 90 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Tá zrejme aj preto ešte nie je podpísaná, čo niektorých investorov zneisťuje.
V článku sa dočítate:
- Prečo sa kúpa fabriky na čokoládové produkty na Kube naťahuje,
- na aké problémy naráža tento projekt,
- aké riziko podstupujú klienti, od ktorých vyzbierala peniaze,
- ako sa darí druhému kubánskeho závodu Proxenty na výrobu sušienok.
Kubánci majú čas
Keď Proxenta v apríli prezentovala minuloročné hospodárske výsledky, jej majiteľ a generálny riaditeľ Pavol Kožík povedal, že podpis zmluvy na kúpu akcií fabriky v meste Baracoa na východe Kuby očakáva o dva až tri mesiace.
Aktuálne sa už k termínu vyjadriť nechce. „Zmluva síce doposiaľ nebola podpísaná, ale to je zapríčinené len dlhšími administratívnymi procesmi,“ uvádza Kožík pre INDEX.
Prieťahy sú podľa neho spôsobené tým, že v tejto transakcii zahraničný investor kupuje akcie vo funkčnej a zrekonštruovanej továrni, s čím na ministerstvách, ktoré ju majú schváliť, nie sú skúsenosti.
To, že Kubánci naťahujú podpis kúpnej zmluvy, potvrdzuje aj zdroj INDEXU z vnútra Proxenty: „Najprv to malo byť v máji, teraz v júli alebo v septembri. Celý projekt záleží od rozhodnutia kubánskej vlády.“
Bežné, ale vysoko rizikové
Z prieťahov je nervózny aj dlhoročný klient Proxenty, ktorý sa ohlásil INDEXU (neželá si byť menovaný). Vlani do projektu investoval desaťtisíc eur. Získal za ne akcie spoločnosti Proxperia, ktorú Proxenta založila vlani v júli ako nástroj na zhromažďovanie peňazí od investorov.
„Keď som sa na to pýtal makléra, tak mi vyhýbavo tvrdil, že zmluvu ešte podpísanú nemajú, ale mala by to byť už len formalita,“ uvádza investor. „Ak by som poznal všetky okolnosti, určite by som im moje peniaze nezveril,“ tvrdí.
Zadlžená Proxenta sa spolieha na príjmy zo slovenských realít a sušienok na Kube Čítajte Šéf Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Róbert Kopál hovorí, že zhromažďovanie kapitálu na budúce akvizície formou takzvaného SPV (Special Purpose Vehicle) je bežné, ale tiež vysoko rizikové.
Vysokú mieru rizika spomína aj prospekt spoločnosti Proxperia, ktorý v marci schválila Národná banka Slovenska (NBS): „Investor môže stratiť všetok investovaný kapitál do ponúkaných akcií alebo jeho časť.“
NBS schvaľuje prospekty firiem iba po formálnej stránke, či spĺňajú predpísané informácie. Preto by sa to nemalo považovať za potvrdenie bonity emitenta akcií.
Bude mať dosť kakaa a cukru?
Prospekt Proxperie tiež pripúšťa, že úspešnosť kubánskeho projektu môže ohroziť „riziko neschopnosti konkurovať na trhu alebo získať zákazníkov“.
Zdroj INDEXU zvnútra Proxenty k tomu dodáva, že fabrika na spracovanie kakaa môže mať problém aj s prísunom suroviny. Kubánski pestovatelia nemusia predať svoju úrodu len závodu v Baracoy, ale hocikomu inému na Kube i v zahraničí.
Kožík oponuje, že v Baracoy je jediný závod na spracovanie kakaa na Kube, takže by nemal mať problém so surovinou. „Súčasťou akvizície sú aj značné zásoby kakaa. Ďalší rozvoj plantáží je jedným z bodov, ktoré zmluva obsahuje,“ dodáva.
Problém pre výrobu čokolády zasa môže byť, že cukrovarský priemysel, kedysi jeden z pilierov kubánskej ekonomiky, je v hlbokej kríze.
Britská BBC nedávno informovala, že tamojší farmári nemajú dosť nákladiakov ani nafty na zber cukrovej trstiny. Situácia je natoľko dramatická, že Kuba dováža zo zahraničia cukor na pokrytie domáceho dopytu.
Rizikom v projekte Proxenty podľa zdroja INDEXU je aj to, že fabrika v Baracoy ešte nemá zabezpečený odbyt na zahraničných trhoch, na ktoré sa chce spoliehať pri návratnosti investície.
„Vôbec nie do piatich rokov, ako to sľubuje investorom, skôr to vidím na dekádu,“ hovorí.
Proxenta sľubuje návratnosť investície do roku 2028. Kožík tvrdí, že bola vypočítaná na základe štúdie, ktorú vypracovala konzultačná spoločnosť EY.
Fabrika má podľa šéfa Proxenty vyvážať 80 percent produkcie a zamerať sa na okolité krajiny Karibiku a Južnú Ameriku, ako aj Mexiko, Kanadu a Európsku úniu.
„O dopyt, pri súčasnej situácii na trhu s kakaom, nemáme žiadne obavy,“ dodáva v narážke na ceny kakaa, ktoré tento rok pre slabú úrodu v Afrike výrazne stúpli.
Sušienková fabrika zarobila na kurzových rozdieloch
Problémy má podľa informácií INDEXU aj proxenťácka fabrika na sušienky, ktorá sa nachádza v meste Caibarién v centrálnej časti Kuby. Odbyt sušienok je vraj oveľa nižší, ako sa predpokladalo, lebo Kubánci pre krízu a vysokú infláciu nemíňajú peniaze na pochutiny.
Kožík oponuje, že ich sušienky sa na Kube predávajú dobre, a to najmä v hoteloch, obchodných reťazcoch a na letiskách.
Výroba sušienok v kubánskej fabrike Proxcor (zdroj: Proxenta)Závod má pri plnej výrobnej kapacite, na ktorú podľa plánu nabehne v roku 2027, produkovať 17-tisíc ton cukroviniek ročne.
Vlani vo svojom prvom roku prevádzky dosiahol prevádzkovateľ fabriky, spoločnosť Proxcor, zisk 9,5 milióna eur pri tržbách 16,2 milióna eur. Podľa finančného riaditeľa Proxenty Martina Kubalíka hlavnú časť zisku vytvorili kurzové rozdiely medzi kubánskou menou a eurom.
Firma avizovala, že zo zisku tento rok vyplatí dividendy. To sa podľa nášho zdroja zatiaľ nestalo, a preto sú viacerí investori nahnevaní. Podľa Kožíka musí o vyplácaní dividend rozhodnúť valné zhromaždenie, ktoré je plánované na september.
Krížové financovanie projektov
Proxenta a jej dcérske spoločnosti vydávajú okrem akcií aj dlhopisy. V skupine, ktorá zahŕňa viac ako desiatku firiem, majú dlhové cenné papiere stále veľké zastúpenie. Bankové úvery využívala v minulosti pomenej. To sa už pomaly mení.
Na zahraničné projekty, zvlášť mimo EÚ, teda napríklad aj na Kube, však slovenské banky úvery poskytovať nechcú. Preto Proxenta využíva financovanie cez vlastné cenné papiere.
Niektoré jej firmy sú ziskové, iné stratové a vysoko zadlžené. Skupina sa snaží o znižovanie svojej zadlženosti tým, že jej makléri ponúkajú držiteľom dlhopisov, aby ich vymenili za akcie Proxenty.
Zdroj zvnútra Proxenty tvrdí, že aj firmy, ktoré sú na papieri ziskové, nemusia byť reálne v dobrej finančnej kondícii. „Peniaze sa často prelievajú zo ziskových realít do stratových firiem na cukrovinky,“ vysvetľuje.
Tento článok pre vás odomkla spoločnosť Proxenta.
