Pri pohľade na ponuky zahraničných cestovných kancelárií, ktoré sa špecializujú na výlety v strednej Európe, môže slovenský čitateľ zostať zaskočený. Turistov do regiónu lákajú napríklad na dvojtýždňové poznávacie okruhy, no Slovensko v zásade vynechávajú.
Výlety sa začínajú v Prahe, pokračujú do Viedne, Budapešti a nakoniec aj do poľského Krakova. Slovensko je len tranzitnou krajinou, bez motivácie stráviť tu dlhší čas.
Je to dlhodobý problém. Slovensko patrí desaťročia medzi najmenej navštevované krajiny v Európe. A to ešte nelichotivé štatistiky značne zlepšujú návštevníci z Česka, bez ktorých by sme sa mohli smelo vyhlásiť za turistickú čiernu dieru.
Nezaujímavá krajina?
Majiteľ hotela Družba v Demänovskej Doline Mark Blitshteyn pôsobí v slovenskom cestovnom ruchu už vyše tri desaťročia. Pri otázke, ako je na tom Slovensko z pohľadu lákania zahraničných turistov, zvážnie a odpovedá priamo.
„Obsluhujeme aj zájazdy čínskych a kórejských turistov. Ak sa u nás pristavia, tak len z núdze,“ hovorí.

V stredoeurópskom regióne sa pritom podľa neho pohybuje množstvo potenciálnych klientov. Poukazuje na analýzu turistických tokov, podľa ktorých Slovensko prichádza o šesť miliónov možných návštevníkov.
„Všetko, čo ide na Krakov, nás obchádza, keďže na Slovensku nie sú diaľnice,“ vysvetľuje s odkazom na hlavný slovenský nedostatok.
Na časy, keď na Domašu vo veľkom chodili turisti z Česka či Poľska, už len spomína aj majiteľ hotela Šport Pavol Kačic. „V minulosti tvorili Poliaci až 80 percent našej klientely. Všetko sa to však zmenilo po roku 2009, keď bolo zavedené euro.“
Ďalším faktorom odlevu bol podľa neho intenzívny rozvoj v Poľsku. „To, čo sa u nich vystavalo z európskych dotácií, sa nám ani nesníva. Môžeme im to závidieť,“ hovorí Kačic. Časť poľských klientov stratila dôvod cestovať za hranice, keďže doma nájdu lepšiu ponuku.