BRATISLAVA. Národná banka Slovenska očakáva v tomto a budúcom roku rast slovenskej ekonomiky na úrovni troch percent. Inflácia by mala ku koncu tohto roka klesnúť na medziročnej úrovni k dvom percentám.
Priemerná inflácia za rok 2024 bude na úrovni troch percent. V nasledujúcich dvoch rokoch sa však očakáva mierne zrýchlenie rastu cien, dôvodom budú vyššie ceny energií v dôsledku ukončenia dotovania cien energií pre domácnosti
Uviedol to vo štvrtok pri predstavení letnej prognózny ekonomického a menového vývoja guvernér NBS Peter Kažimír.
"V tomto a budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni okolo 3 %, čo v porovnaní s priemerom eurozóny je skoro trikrát vyššie číslo, ako je priemer eurozóny ako taký," uviedol Kažimír.
Doplnil, že slovenská ekonomika sa dokázala vyrovnať s následkami vysokej inflácie a rástla nad očakávania nielen v minulom roku, ale aj začiatkom tohto roka.
Podľa Kažimíra životná úroveň po troch rokoch kríz bude citeľne rásť. Po minuloročnom prepade reálnych príjmov NBS očakáva tento rok rast reálnych príjmov o vyše štyri percentá.
Miera nezamestnanosti pritom klesla na historicky najnižšiu úroveň. Očakávaný mierny rast zamestnanosti by ju podľa odhadov NBS mal ešte znížiť a zároveň tlačiť mzdy smerom nahor.
Ministerstvo zlepšilo odhad rastu ekonomiky, inflácia spomalí Čítajte Vplyv na trh práce mal však početný odchod ľudí do predčasného dôchodku, ktorý znížil zamestnanosť v ekonomike a prehĺbil nedostatok pracovnej sily.
"Ešte stále vidíme väčší počet odchodov do predčasného dôchodku, ako sme očakávali. To nám znižuje dostupných ľudí na pracovnom trhu a zvyšuje pnutie na pracovnom trhu," priblížil hlavný ekonóm NBS Reiner Martin.
Inflácia výrazne poklesla, na čo malo podľa Kažimíra vplyv aj 1,5 roka trvajúce sprísňovanie menovej politiky. V nasledujúcich dvoch rokoch však NBS očakáva mierne zrýchlenie inflačného vývoja ceny energií po ukončení ich dotovania pre domácnosti.
Do cien služieb a potravín by sa mal preniesť podľa odhadov aj dynamický rast miezd. Tlačiť na zvyšovanie cien môžu aj konsolidačné opatrenia verejných financií.
V roku 2024 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni 5,8 percenta hrubého domáceho produktu. To zodpovedá medziročnému zhoršeniu o takmer jeden percentuálny bod HDP.
K nárastu deficitu podľa NBS prispejú najmä silný rast sociálnych výdavkov, očakávané dodávky vojenskej techniky či rastúce úrokové náklady. Dlh verejného sektora by mal v tomto roku dosiahnuť 57,6 percenta HDP.
