Na železničnom priecestí pri Nových Zámkoch došlo vo štvrtok popoludní k vážnej dopravnej nehode. Pri zrážke EC vlaku z Prahy do Budapešti s autobusom zomrelo sedem ľudí a ďalších päť utrpelo zranenia. V autobuse sa viezlo len osem cestujúcich a šofér. Vlak viezol okolo dvesto ľudí.
Autobus najskôr stál na priecestí. Keď sa po prejdení prvého osobného vlaku závory otvorili, tak vošiel na koľaje. Následne doň narazil medzinárodný rýchlik. Autobus roztrhlo na dve časti.
Aj táto tragická nehoda dokresľuje, v akom zlom stave sú železnice na Slovensku. Odborníci na železničnú dopravu aj zamestnanci už dlhodobo apelujú na politikov, aby stav podfinancovania železníc riešili, lebo je to časovaná bomba. Tí však tieto výzvy doteraz ignorovali.
Najmä Železnice slovenskej republiky (ŽSR), ktoré sa starajú o koľaje, majú dlhodobo veľký investičný dlh. Zanedbávajú preto údržbu koľají, ktoré sú potom v zlom stave. To nám vyčítajú napríklad českí dopravcovia jazdiaci na Slovensko. Poškodené výhybky či koľaje im ničia vlaky.
Vlaky “zadarmo”, ktoré presadila ešte druhá Ficova vláda a ktoré odčerpávajú príjmy za lístky pre dôchodcov a študentov, pritom stále platia. Neodvážila sa ich zrušiť ani Matovičova či Hegerova vláda.
V článku sa dočítate:
- Aké druhy priecestí sú na Slovensku?
- Ako sa mohlo stať, že sa závory na priecestí otvorili aj keď tade išiel druhý vlak?
- Čo je systém ETCS a kde funguje aj na Slovensku?
- V akom stave sú vlakové priecestia na Slovensku?
- Čo by sa malo na priecestiach urobiť, aby na nich nedochádzalo k tragickým nehodám?
- Súvisí zlý stav železníc na Slovensku aj s vlakmi “zadarmo”?
1.Aké druhy priecestí sú na Slovensku?
Priecestie je v podstate križovatka, na ktorej sa stretávajú koľaje s cestou pre autá. Táto križovatka musí byť označená podľa pravidiel pre železničné dráhy a v súlade s pravidlami cestnej premávky.
Spôsob, akým sa priecestie označí záleží nielen na druhu cesty a železničnej trate, ale aj na rozhľadových a miestnych pomeroch úseku, kde je táto križovatka. Ak je viditeľnosť priecestia lepšia, varovné signály sú miernejšie.
Z hľadiska zabezpečenia poznáme železničné priecestia zabezpečené, kde sa nachádza aj rampa aj dopravné značky a nezabezpečené, kde sú len značky. Ak ide o hlavnú železničnú trať, napríklad pre medzinárodné vlaky, musí tam byť priecestné zabezpečovacie zariadenie. Takými sú semafor, zvukové varovanie a rampy.
Zabezpečovacie zariadenia sa delia na svetelné bez závor, s polovičnými závorami (len na jeden jazdný pruh) a celými závorami, ktoré pretínajú oba cestné pruhy a sklápajú sa proti sebe.
Pri Nových Zámkom boli na priecestí závory aj svetelná signalizácia, lebo je to medzinárodná trasa s najvyššou úrovňou bezpečnosti.
Autobus roztrhlo na dve časti. Zrážku s vlakom neprežilo sedem ľudí Čítajte 2.Ako sa mohlo stať, že sa závory na priecestí otvorili aj keď tade išiel druhý vlak?
Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža nehodu spôsobilo viacero faktorov. Deň pred ňou boli v okolí Nových Zámkov silné dažde, ktoré spôsobili záplavu koľají a výluku na jednej z nich.
Predbežné výsledky vyšetrovania podľa Ráža naznačujú, že zlyhal ľudský faktor. Dispečer zrejme pustil na koľaj vo výluke medzinárodný vlak EC, ktorý tam nemal byť. Podľa ministra dopravy zrejme nezlyhal zabezpečovací systém, teda rampy.
Podobne reagujú na nehodu aj ŽSR. „Predbežne je vylúčená technická porucha na železničnom priecestí. Presná príčina tejto tragickej udalosti je predmetom vyšetrovania, “ uvádzajú v tlačovej správe.
Koľko priecestí je na Slovensku
- celkovo ich je 2065
- Z toho je 996 priecestí je označených výstražnými krížmi. Sú zvyčajne na vedľajších cestách
- Zvyšných 1069 priecestí majú rôzne druhy zabezpečenia vrátane závor.
- Každoročne počet železničných priecestí klesá, pretože sú nahrádzané mimoúrovňovými križovaniami.
Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja je predčasné vyhlásiť, že ide len o zlyhanie ľudského faktora. „Z pohľadu bezpečnosti na trati mali byť vylúčené obe koľaje,“ myslí si.
Ráž na tlačovej konferencii po nehode vysvetlil, že systém rámp sa spúšťa pre každú koľaj zvlášť. Pri osobnom vlaku fungoval. Pre koľaj vo výluke zapnutý nebol.
Matej tvrdí, že možností, kto zlyhal, je viacero, treba vyšetriť, či dispečer vyrozumel rušňovodiča, že ide na výlukovej trati. Nevylučoval by ani systémové zlyhania. „Podstatné je, že na tejto trati, hoci je medzinárodná, chýbal moderný európsky zabezpečovací systém ETCS,“ dodáva analytik.
3.Čo je systém ETCS a kde funguje aj na Slovensku?
Nedávno došlo k nehode dvoch vlakov pri Pardubiciach v Česku. Tam síce nešlo o zrážku na priecestí, ale okrem ľudského faktora zlyhal aj nefunkčný európsky bezpečnostný systém ETCS. Ten dokáže vlak v prípade nebezpečenstva na trati zastaviť automaticky.
Na Slovensku sa tento systém buduje len postupne a pomaly. Zatiaľ je na trati Bratislava - Žilina a tiež medzi Žilinou a Čadcou. Mal by sa budovať na celej trase, ktorá vedie severom Slovenska až do Čiernej nad Tisou. Bude sa zavádzať aj na trati z Kútov do Bratislavy.
„Predpokladám, že lokálne trate ho nebudú mať tak skoro, ale hlavné a medzinárodné trasy ho budú musieť mať,“ povedal nedávno v rozhovore pre INDEX šéf prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Karol Henzély.
Kde ETCS systém nie je, máme na hlavných tratiach systém prenosu návestí, ktorý pochádza ešte zo 60. rokov.
Šéf prevádzky ZSSK: Bezpečnosť železníc? Niektoré naše zariadenia vyvinuli v 19. storočí Čítajte 4. V akom stave sú vlakové priecestia na Slovensku?
Záleží na tom, v akej časti krajiny cestujete. Na západe sú priecestia prevažne moderné a na trase Bratislava-Žilina aj mimoúrovňové, teda autá chodia ponad železničnú trať nadjazdom alebo podjazdom.
Všetky priecestia, kde chodia vlaky nad 140 km/h, musia mať na Slovensku mimoúrovňové priecestia, ale realita je iná. Ani v Nových Zámkoch nie je také priecestie. Na porovnanie v okolitých krajinách platí, že mimoúrovňové priecestia musia byť tam, kde jazdia rýchliky až vyše 160-kilometrovou rýchlosťou.
„Na východe Slovenska však máme stále priecestia bez závor a donedávna boli aj s ručnou obsluhou. Šoférom preto signalizuje prichádzajúci vlak len zvuk a svetlo,“ vysvetľuje dopravný analytik. Najbezpečnejšie sú mimoúrovňové križovatky, ale tie sú aj investične najdrahšie. „Aká je hodnota ľudského života?“, pýta sa Matej.
Na priecestiach, ktoré síce majú signalizáciu aj s rampami, nemusí byť vždy funkčná. Matej priznáva, že sa to stáva niekedy na deň inokedy aj na dlhšie, keďže aj technika sem-tam zlyhá.
Pripomína však, že ak je signalizácia nefunkčná, železničiari majú presné predpisy, ako sa vtedy má prevádzkar na takej trati správať. Na nechránenom priecestí platí, že rušňovodič môže ísť maximálne rýchlosťou 10 km/h.
Po nehode autobusu s vlakom pri Nových Zámkoch. (zdroj: Anton Hrachovský)5. Čo by sa malo na priecestiach urobiť, aby na nich nedochádzalo k tragickým nehodám?
Nehoda pri Nových Zámkoch môže byť podľa Mateja aj systémová chyba ŽSR a vlády. Dlhodobo nechcú investovať do malých opráv a modernizácie kratších úsekov na tratiach, ale čakajú na veľké projekty.
„Na všetkých diaľkových tratiach by sme mali čo najrýchlejšie nainštalovali ESTS, a nečakať na eurofondy či na kompletnú modernizáciu. Financovať by sa to malo zo štátneho rozpočtu,“ myslí si Matej.
6. Súvisí zlý stav železníc na Slovensku aj s vlakmi “zadarmo”?
Podľa Mateja jedno s druhým súvisí. Vlaky zadarmo už fungujú 10 rokov, keďže ich zaviedla druhá vláda Roberta Fica v roku 2014. Výpadky príjmov z predaja lístkov analytik odhaduje na 30 až 35 miliónov eur ročne. Ak by sme zobrali spodnú hranicu, je to 300-miliónový výpadok za dekádu.
„Koľko nových zabezpečovacích zariadení sme mohli na tie peniaze mať,“ pýta sa.
Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora v rámci úsporných opatrení navrhovala vlani zrušiť vlaky zadarmo. Úsporu na dotácii štátu pre ZSSK odhadovala od 33 do 45 miliónov eur ročne.
Matej tiež pripomína, že ZSSK, ktorá prevádzkuje osobnú dopravu, už 13 rokov nezvyšovala cestovné. To znamená ďalších 150 miliónov eur na výpadkoch príjmov za toto obdobie. Ceny lístkov sa nezvyšovali od roku 2011, pričom inflácia odvtedy vzrástla o skoro 40 percent.
Cestovné vo vlakoch vlani pokrývalo len 20 percent nákladov vlakovej dopravy a tento podiel každoročne klesá. V Česku je to 30 percent a v Rakúsku 50 percent nákladov, uviedlo vlani ministerstvo financií.
