Autor býva 27 rokov v služobnom nájomnom byte.
Koncom júna prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním (MPK) návrh vyhlášky Ministerstva dopravy SR o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore.
Navrhované zmeny, hlavne pre výpočet nájmu bytov (podľa paragrafu 1, odseku 1, písmena a) bodu 2. v znení "5 % z hodnoty bytu určenej podľa prílohy") spôsobia, že maximálna cena regulovaného nájomného sa takmer šesťkrát zvýši, respektíve narastie o takmer 500 percent.
To teda asi nie je veľmi sociálnodemokratický návrh a dotkne sa najmä buď mladých rodín, alebo mnohých dôchodcov.
Zvýšenie aj zo dňa na deň
Výška maximálneho regulovaného nájomného sa nemenila od roku 2008, respektíve od roku 2011, a nech sa teda nárazovo zvýši aj o sto percent a postupne ročne o infláciu (ako napríklad v Rakúsku), ale som presvedčený, že ani náklady na nájomné bývanie nešli šesťnásobne nahor.
Podľa návrhu vyhlášky (odseku 5) je síce možné medziročne uvedené zvyšovanie realizovať maximálne o 20 percent voči cene nájmu bytu dohodnutej v nájomnej zmluve oproti predchádzajúcemu kalendárnemu roku, ale i tak v priebehu niekoľkých rokov narastie nájomné astronomicky. A je takmer isté, že takýmto tempom príjmy domácností určite neporastú ani len zďaleka.
Nehovoriac o ustanoveniach vyhlášky, v ktorých sa píše, že "Hodnota bytu podľa odseku 1 sa zvyšuje o priemer medziročnej miery rastu spotrebiteľských cien za obdobie posledných dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak tento priemer dosiahne viac ako 2 %".
Ďalšou nástrahou je, že množstvo nájomných bytov, hlavne služobných, je prenajatých prostredníctvom zmlúv na určitý čas. Teda pri neplatnosti alebo po skončení týchto zmlúv sa uzatvoria zmluvy nové, na ktoré sa odsek 5 nevzťahuje a nájomné sa exponenciálne zvýši zo dňa na deň.
Tento výhodnejší a účelový postup predznamenala aj Únia miest Slovenska (ÚMS) vo svojej pripomienke v MPK.
K absurdnej situácii, a možno i k porušujúcej základné ľudské práva a slobody, môže dôjsť, ak rôzni nájomníci (noví verzus starí) budú platiť za totožné byty v tej istej bytovke diametrálne rozdielne nájmy.
Z paragrafového znenia nie je vôbec jasné, ktorý spôsob výpočtu nájomného je povinný prenajímateľ pre byty podľa paragrafu 1, odseku 1 a písmena a) použiť. Či ten, ktorý je výhodnejší pre neho alebo pre nájomcu. Tieto výpočty sa môžu od seba líšiť viac ako dvojnásobne!
To, že pri bytoch skolaudovaných do 31. decembra 2000 má prenajímateľ možnosť postupovať podľa výpočtu, ktorý je preňho výhodnejší, je uvedené len v dôvodovej správe vyhlášky.
Kde je výhodnosť regulácie nájomného?
Z hľadiska sociálno-ekonomického ide vlastne o postupné zarezanie aj zvyškov nekomerčného nájomného bývania, prípadne jeho zárodkov, ktoré sa podarilo vybudovať.
Na jednoduchom príklade si môžeme ukázať "výhodnosť" regulácie nájomného.
Povedzme, že rodina sa rozhoduje, či si má od obce, alebo štátu prenajať trojizbový byt v okresnom meste s rozlohou 70 m2. Byt bol skolaudovaný v roku 1987, teda pre nový spôsob stanovenia nájomného sa použije paragraf 1, odsek 1, písmeno a, bod 2, teda 70x1620x0,05.
Z toho vypočítame ročné nájomné 5670 eur, čo je 472 eur mesačne, a to bez služieb prenajímateľa a akýchkoľvek energií.
