BRATISLAVA. Slovensko malo v roku 2023 v rámci EÚ najvyšší podiel osôb ohrozených chudobou, ktorí si nemohli dovoliť riadne jedlo.
Za nami sú Maďarsko a Bulharsko
Prieskum Eurostatu ukazuje, že Slovensko spomedzi členských krajín Európskej únie malo podiel 45,7 percenta osôb, ktoré si pre chudobu nemohli každý druhý deň dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent.
Na druhom mieste sa umiestnilo Maďarsko s podielom 44,9 percenta a následne Bulharsko s 40,2 percenta.
Na druhej strane najnižší podiel osôb ohrozených chudobou bol zaznamenaný v Írsku (4,2 percenta), za ktorým nasledoval Cyprus (5,0 percenta) a Portugalsko (5,9 percenta).
„V roku 2023 si 9,5 percenta obyvateľov EÚ nemohlo každý druhý deň dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent, čo je o 1,2 percentuálneho bodu viac v porovnaní s rokom 2022 (8,3 percenta). Ak sa zameriame na osoby ohrozené chudobou, v roku 2023 bol ich podiel na úrovni Európskej únie 22,3 %, čo znamená nárast o 2,6 percenta v porovnaní s rokom 2022 (19,7 percenta)," uviedol Eurostat.
Prieskum ďalej ukázal, že najväčší rozdiel medzi celkovou populáciou a populáciou ohrozenou chudobou vykázalo Maďarsko s 30,2 percenta. Za ním nasledovalo Slovensko s 27,9 percenta a Grécko 27,3 percenta. Naopak, najmenšie rozdiely vykázali Švédsko, Cyprus, Luxembursko, Portugalsko a Írsko, všetky pod 4 percentá.
Na Slovensku si takmer tretina domácností nemôže dovoliť primerané vykurovanie, ukázala štúdia Čítajte „V rokoch 2022 a 2023 boli skutočne pozorované zvýšené počty respondentov, ktorí odpovedali, že si nemôžu dovoliť mäsité jedlo každý druhý deň, prípadne vegetariánsky ekvivalent. Táto situácia pravdepodobne súvisí s prudkým rastom cien v danom období spôsobeným rastom cien energií, ktorý zase súvisel s konfliktom na Ukrajine. Je potrebné pripomenúť, že na Slovensku je samotná miera ohrozenia chudobou relatívne nízka. V roku 2023 bol podiel osôb ohrozených chudobou rovný 14,3 percenta, čo je pod úrovňou európskeho priemeru 16,2 percenta," reagovalo na prieskum ministerstvo práce s tým, že chudoba je komplexný problém a zasahuje do všetkých stránok ľudského života.
Kľúčovým nástrojom boja proti nej je podľa rezortu mať prístup najmä k práci a zabezpečený príjem.
„Domnievam sa, že obrovský rozdiel medzi podielom materiálne deprivovaných ľudí ohrozených chudobou a materiálne deprivovanou celkovou populáciou, je spôsobený vysokým podielom rómskych domácností. Tri štvrtiny domácností Rómov má zároveň deti, a ak sú chudobní rodičia, pochopiteľne sú aj deti. Druhým dôvodom je absencia úspor. Samostatne žijúci dôchodcovia síce vlastnia nehnuteľnosť, ale nemajú prostriedky na kvalitné jedlo," popísal problém na Slovensku analytik INESS Radovan Ďurana.
Ekonomický rast
Ministerstvo práce zároveň uviedlo, že vždy prijímalo a naďalej prijíma opatrenia pre znižovanie rizika chudoby obyvateľov, príjmovej chudoby.
„Rezort práce každoročne upravuje výšku životného minima, na ktorú je naviazaných viac ako 40 príspevkov a dávok. Zvýšenie výšky životného minima pozitívne ovplyvňuje všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Zároveň, už dnes pracujeme na novom stanovení životného minima tak, aby jeho výška odrážala reálne náklady domácností," doplnil na otázku možného riešenia rezort práce.
Jediným udržateľným riešením znižovania miery chudoby je podľa analytika Ďuranu ekonomický rast. Poukázal na to, že najnižšie hodnoty chudoby či materiálnej deprivácie majú najbohatšie krajiny EÚ.
Index newsletter: Hrozí nám strata miliárd a máme strach z nedôstojnej staroby Čítajte „Vysvetlenie je jednoduché, ekonomický rast eliminuje nezamestnanosť, čo je prvý zdroj chudoby. Na Slovensku je stále vysoká miera nezamestnanosti v porovnaní s Poľskom či Českom. Vyššia ekonomická úroveň umožňuje tvorbu úspor, ktoré sú dôležité v čase núdze, straty zamestnania, či dlhšej choroby," vyhlásil Radovan Ďurana.
Štát by mal podľa jeho slov spraviť zmeny vo výpočte životného minima, respektíve dávok v hmotnej núdzi. Analytik tiež pripomína, že pomôcť si môžu a musia aj sami ľudia, ako napríklad sťahovaním za prácou alebo predajom nehnuteľností.
„Najefektívnejšia by bola priama pomoc ľuďom ohrozených chudobou a sociálne slabším skupinám ako sú osamelé matky s deťmi, dôchodcovia alebo chorí ľudia. Treba identifikovať konkrétne skupiny obyvateľstva a týmto ľuďom následne pomôcť prekonať zložité obdobie v závislosti od ich konkrétnych potrieb a dôvodov, ktoré ich ženú do chudoby. K tomu sú však potrební aj sociálne zmýšľajúci zákonodarcovia, vzájomná komunikácia medzi ministerstvami, terénnymi pracovníkmi a v neposlednom rade by určite pomohla aj pokojnejšia a stabilnejšia atmosféra v krajine," uzavrel analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda.
