BRATISLAVA. Nárast výdavkov na mzdy v štátnej a verejnej správe odhadom o 1,5 miliardy eur nie je v kontexte predchádzajúceho zvyšovania platov, spomalenia inflácie, medzinárodného porovnania a rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný.
V reakcii na aktuálne požiadavky odborov na to upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) v utorok (16.7.) informovala, že požaduje zvyšovanie tarifných miezd zamestnancov v štátnej a verejnej správe od 1. septembra tohto roka o 10 % a od 1. januára 2025 o ďalších 10 %.
Keďže sa s predstaviteľmi vlády zatiaľ nedohodli, vstupujú odborári do štrajkovej pohotovosti.
Odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť, s vládou sa nedohodli na valorizácii platov Čítajte Viac ako V4 aj priemer EÚ
Súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov je potrebné podľa Ďuranu vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania.
"Slovensko vydáva na platy najviac v celej Vyšehradskej štvorke (V4), a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy, ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP). V týchto porovnaniach dáva SR viac, ako je priemer EÚ," priblížil analytik.
Pripomenul, že ešte v roku 2015 predstavovali platy verejných zamestnancov 8,9 % slovenského HDP a 19,5 % verejných výdavkov. Minulý rok to bolo už 11 % HDP a 23 % verejných výdavkov. Počet zamestnancov verejnej správy v uplynulých desiatich rokoch tiež vzrástol, a to o 47-tisíc alebo 10,5 %.
"Príčiny tohto vývoja sú stále tie isté. Neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora, a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať," zhodnotil Ďurana.
Navrhuje znížiť počet zamestnancov
Upozornil, že rast výdavkov na mzdy sa prejavil aj v silnejšom raste priemernej mzdy vo verejnom sektore. Priemerná mzda by tu mala byť podľa odhadov v tomto roku vyššia o 279 eur alebo 19 % ako v súkromnom sektore.
Z pohľadu udržateľnosti verejných financií, ale aj kvality verejných služieb je podľa analytika potrebné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov a rozsahu činností štátu.
Vzhľadom na nedostatok pracovníkov na trhu a nízku mieru nezamestnanosti totiž nebol nikdy lepší čas na prepúšťanie ako v súčasnosti.
"Takto získané úspory by mali byť použité na znižovanie deficitu štátu, čiastočne na selektívne zvyšovanie miezd vo verejnej správe, napríklad na tabuľkové mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy," vysvetlil Ďurana.
Najhorším prístupom je zvyšovanie daní
Vládny protinávrh na poskytnutie jednorazového 500-eurového príspevku pre štátnych zamestnancov by predstavoval v budúcom roku dodatočné náklady 200 až 250 miliónov eur, čo by bolo menej nákladné riešenie ako požiadavka odborárov, zdôraznil.
Jeho financovanie by bolo možné pri znížení počtu zamestnancov štátu o 1,4 %. Naopak, najhorším prístupom k riešeniu súčasného sporu o platy by bol podľa analytika ich nárast financovaný zvyšovaním daní.
Ministerstvo financií (MF) SR v reakcii na požiadavky odborov pripomenulo, že verejné financie sa nachádzajú v zlom stave, s najhorším deficitom zo všetkých krajín EÚ a s vysokým nárastom dlhu počas rokov 2020 až 2023.
"Aj napriek tomu dnes rezort financií ponúkol riešenie, ktoré by prispelo k udržaniu dosiahnutého sociálneho štandardu zamestnancov verejnej a štátnej správy vo forme vyplatenia garantovanej odmeny pre každého zamestnanca vo výške 500 eur v roku 2025 a vo výške 1000 eur v roku 2026," uviedol v utorok rezort.
